Vzhľadom na to, že sa v roku 2020 očakáva prekročenie hranice 15 miliónov nových diagnostikovaných nádorových ochorení, odborníci považujú podporu základného a translačného výskumu rakoviny za naliehavú globálnu výzvu pre 21. storočie. Aj keď Slovensko patrí k 15 európskym krajinám s najnižšou podporou výskumu rakoviny z domácich zdrojov, dosiahol podľa vedeckej pracovníčky Silvie Pastorekovej z Virologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) množstvo originálnych výsledkov a je renomovaný nielen v európskom, ale aj svetovom meradle.
Slovenskí vedci sa úspešne zapojili do projektov 6. a 7. Rámcového programu Európskej únie, kde v oblasti onkologického výskumu pracujú na riešení problematiky nádorovej hypoxie. "Začiatkom 90. rokov sa nám na virologickom ústave spolu s mojim manželom profesorom Pastorekom a doktorom Jánom Závadom podarilo odhaliť bielkovinu, ktorá, ako sa neskôr ukázalo, sa nachádza na povrchu agresívnych nádorových buniek, ktoré trpia nedostatkom kyslíka," uviedla pre TASR Pastoreková. Takéto bunky, ktoré trpia nedostatkom kyslíka, získavajú nové vlastnosti a stávajú sa základom metastáz. "Preto odhalenie prítomnosti tejto bielkoviny v nádorovom tkanive u pacienta je veľmi dôležitý jav, pretože nám dokáže naznačiť, že tento nádor je agresívnejší a potrebuje iný spôsob liečby ako nádor, ktorý túto bielkovinu nemá," vysvetlila.
Vedci tak v súčasnosti pracujú na tom, akým spôsobom využiť tento znak pre skorú diagnostiku nádorov. "Pre diagnostiku v štádiách, kedy ešte nie je zjavné, či majú tendenciu vyvinúť sa metastázy, pretože vtedy nám to môže prítomnosť tejto bielkoviny naznačiť. Takisto pracujeme na neinvazívnom teste, kde by sa redukovala táto bielkovina v krvi pacientov," uviedla ďalej vedkyňa. Takýto test by sa mohol napríklad používať na monitoring po odstránení nádoru, aby sa sledoval relaps ochorenia. "My ako pracovníci základného výskumu skúmame tiež prečo sa táto bielkovina objavuje v takýchto agresívnych nádorových bunkách, akú úlohu tam zohráva a snažíme sa rozvinúť nové spôsoby, kde by sa táto bielkovina využila aj ako priamy terč na terapiu," dodala Pastoreková.
Onkologický výskum tak významne ovplyvňuje kvalitu života. Podľa Pastorekovej aj laická verejnosť vie, že zachytenie nádorového ochorenia v neskoršom štádiu má negatívny vplyv na možnosti, trvanie, ale aj úspešnosť liečby. "Je tiež evidentné, že každý pacient je jedinečný a potrebuje individuálny prístup, aby sa zabránilo zbytočnému podávaniu neúčinných liekov a neadekvátnemu predražovaniu liečby. To sa dá dosiahnuť jedine pomocou dôkladného poznania mechanizmov vzniku a rozvoja rakoviny a aplikáciou týchto poznatkov v praxi," uviedla na margo významu výskumu Pastoreková.
Autor článku: TASR