Ako blesk z jasného neba sa veľa ľudí už v stredných rokoch pod pracovným tlakom odrazu stáva unavenými, zábudlivými, akoby bez motivácie. Ak navyše pribudnú telesné ťažkosti, je to už vážny varovný signál. Pozor, tieto problémy sa totiž samy od seba nezlepšia!
Málokto z nás myslí na svoje zdravie, kým sa má dobre. Skúsenosť však napovedá, že je rozumne zavčasu myslieť aj na starobu. Napríklad vo veci svojich financií to robíme vždy presne tak. Odkladáme peniaze, keď máme najlepšie príjmy, no so svojim zdravím často hráme ruletu. Okolo štyridsiatky má čoraz viac ľudí prvé náznaky kôrnatenia ciev, proti ktorým sa už musí bojovať. Nie každý si to však plne uvedomuje, že už skôr mal niečo urobiť pre svoje zdravie. Nikdy však nie je neskoro. Prehodiť výhybku môžeme v ktoromkoľvek veku.
Čo robiť?
Každý druhý dospelý okolo štyridsiatky má dnes viac alebo menej ľahké formy porúch krvného tlaku. Ak sem-tam na sebe spozorujeme niektoré z týchto varovných signálov, mali by sme ihneď konať:
- radikálne znížiť spotrebu tukov
- pridať viac pohybu
- prestať fajčiť (ak sme fajčiari)
Príčiny zákernej neviditeľnej choroby
Zájdime si po vysvetlenie do výskumného laboratória a pozrime sa, čo nám odhalí elektrónový mikroskop. Deti majú steny tepien mliečne biele, hladké ako sklo. Zo stravy s vysokým obsahom tukov a vďaka fajčeniu nachádzajú patológovia čoraz častejšie prvé známky ateriosklerotických zmien už pri pitve mladistvých, ktorí tragicky zahynuli. Kardiológovia z mnohých kútov sveta upozorňujú, že kôrnatenie ciev – arterioskleróza sa začína rýchlo rozvíjať už okolo tridsiatky u mužov, u žien to býva zvyčajne najmä až počas menopauzy. Nie je pekný pohľad na tie pôvodne hladké tepny po tom, čo prekonali 20, 30 alebo 40 rokov sústavného nadmerného prísunu tukov a nedostatku pohybu. Pod mikroskopom vyzerajú steny takýchto tepien ako povrch Mesiaca, nachádzame na nich i veľa škár a kráterov. Prierez tepny (artérie) pripomína privreté oko, lebo plocha prierezu kade preteká krv je zmenšená o 30 – 40 % z pôvodnej veľkosti, ostatné vypĺňa usadený povlak.
Cholesterol všetci potrebujeme
Cholesterol je látka tukového pôvodu, ktorá vytvára časť našich buniek a zabezpečuje mnohé životne dôležité funkcie organizmu. Väčšina alebo dokonca všetok cholesterol, ktorý potrebujeme, sa tvorí v pečeni, kde sa ho vyprodukuje asi 1000 mg denne. Keď telo normálne pracuje a dostáva správne množstvo cholesterolu, je ho schopné primerane využiť a nadbytok vylúčiť:
• Ma dôležitú úlohu pri trávení. Prispieva k tvorbe žlčových kyselín, ktoré umožňujú emulgáciu tukov a ich trávenie.
• Zúčastňuje sa na tvorbe telesných tkanív tým, že tvorí základnú zložku bunkových membrán.
• Je nenahraditeľný pri správnej činnosti nervového systému. Nachádza sa v nervových bunkách a spolu s inými lipidmi je zložkou „myelinovej” pošvy nervových vlákien. Takto sa aktívne zúčastňuje na fungovaní mozgu. Mozog a miecha sú bohaté na cholesterol.
• Je tiež životne dôležitý pri tvorbe mužských a ženských pohlavných hormónov a hormónov kôry nadobličiek.
• Vzniká z neho vitamín D.
Následky vysokej hladiny cholesterolu v krvi
Často sa stáva, že sa cholesterol z genetických dôvodov nesprávne spracuje, čoho dôsledkom je jeho vysoká hladina v krvi. Keď hladina cholesterolu v krvi presiahne určité množstvo, môžu nastať škodlivé a veľmi závažné zmeny. Ak sa spracovanie cholesterolu preruší, objavia sa problémy so žlčníkom. Cholesterol sa nachádza v žlči, takisto ako aj v žlčových kyselinách. Ak žlč obsahuje nadbytok cholesterolu, v pomere k množstvu žlčových kyselín, cholesterol sa vyzráža a vytvára žlčové kamene. Pri pohybe žlčových kameňov cez žlčové cesty vznikajú bolestivé kŕče. Ak je priechod upchatý a žlč nemôže putovať do čreva, vracia sa spať do pečene a objaví sa žltačka. Ak ma niekto dlhotrvajúcu zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, vytvárajú sa uňho „ideálne” podmienky pre artériosklerózu, lebo prebytočný cholesterol upcháva a poškodzuje cievy.
„Zlý” a „dobrý” cholesterol
Keďže cholesterol je tukového pôvodu, nie je rozpustný v krvi, ale viaže sa na nosiče. Cholesterol, ktorý prenášajú molekuly zložené z tukov a proteínov, tzv. lipoproteínov s nízkou hustotou LDL, má sklon sa zachytiť na stenách tepien cestou z pečene do periférnych tkanív. Preto sa bežne nazýva tiež „zlý” cholesterol. Na druhej strane lipoproteíny s vysokou hustotou HDL, ktoré sa pohybujú opačným smerom, zmetú nadbytočný cholesterol zo stien tepien a odovzdajú ho do pečene, kde sa rozloží. Toto sú „dobré” nosiče cholesterolu. Ak sú LDL a HDL lipoproteíny v rovnováhe, cholesterol sa nehromadí. Lekar nam vačšinou iba oznami, že mame vysoku či nizku hladinu celkoveho cholesterolu. V podstate to stačí. Totiž „zlého” cholesterolu (LDL) je v krvi viac. Preto vysoká hladina cholesterolu je dôvodom na ďalšie sledovanie. Presnejší obraz o tom, čo prebieha v našich artériách získame z údajov o pomere HDL k LDL. Čím viac sa nachádza „dobrého” HDL v krvi v porovnaní so „zlým” LDL, tým je to lepšie. Ženy až do obdobia menopauzy majú zvyčajne vysoké hodnoty HDL.
Autor článku: Katarína Horáková