Príjmy zdravotných poisťovní sa budú v tomto roku podľa prognózy Health Policy Institute (HPI) pohybovať od 3,291 do 3,508 miliardy eur (od 99,145 do 105,68 miliardy Sk). Oproti odhadu inštitútu z novembra minulého roka je to výpadok vo výške 345 až 128 miliónov eur (10,394 až 3,86 miliardy Sk). HPI z dôvodu zvýšenej neistoty počíta s viacerými scenármi v závislosti od hĺbky dopadov krízy. Za hlavné faktory, ktoré spôsobili zníženie prognózy, považuje analytik Karol Morvay klesajúcu zamestnanosť, pomalší rast miezd a rastúcu insolventnosť podnikov.
"Nevieme, ako dlho potrvá súčasná hospodárska kríza a kde je jej dno. Vieme však, že jej dopady v zdravotníctve neobídu nikoho," konštatoval Tomáš Szalay z HPI. Inštitút dnes preto predstavil balík protikrízových opatrení, ktoré sa zameriavajú na riešenie dopadov prepojenia zdravotnej a hospodárskej politiky, či ochranu spotrebiteľa, ako aj stabilizáciu súčasnej situácie. HPI tiež navrhuje vytvorenie Zdravotníckej republikovej antikrízovej komisie, ktorá by mala združiť zástupcov ministerstiev financií a zdravotníctva, poisťovní, poskytovateľov, odborov, analytikov a ďalších. Za jeden z najdôležitejších prvkov Szalay označil ochranu spotrebiteľa. HPI preto odporúča zavedenie ochranného limitu na spoluúčasť, ktorý by určil maximálnu mieru spoluúčasti pacientov na ich súkromných výdavkoch na lieky či poplatky. Zároveň by sa tiež mali zregulovať čakacie zoznamy, ako upozornil Szalay, stále neexistuje regulovací predpis, ktorý by určoval podmienky na vedenie poradovníkov. Za potrebné považuje aj zavedenie generickej preskripcie. Lekári by tak predpisovali iba účinné látky a lekárnik by následne v lekárni poradil pacientovi najlacnejšiu alternatívu. Domnieva sa, že treba zvýšiť aj príspevok na zdravotnú starostlivosť pre občanov v hmotnej núdzi.
HPI predstavilo i krátkodobé stabilizačné opatrenia. Ako konštatoval Szalay, kľúčovým protikrízovým opatrením je kontrola výdavkov na lieky. Tú podľa inštitútu možno dosiahnuť napríklad zavedením limitov na lieky. Objasnil, že pokiaľ by lekár nevedel prekročenie limitu zdôvodniť, znášal by sankciu, v prípade, že by limit nedosiahol, podelí sa o úsporu s poisťovňou. Analytici oživili aj tému zavedenia poplatkov za služby súvisiace so zdravotnou starostlivosťou. Upozorňujú, že realizácia tohto kroku vyžaduje najmä existenciu ochranného limitu. Požadujú i sprísnenie kategorizácie liekov.
Peter Pažitný z HPI predpokladá, že zdravotné poisťovne sa dohodnú v nových zmluvách s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti na rovnakých objemoch ako v minulom roku. Podotkol, že aj nemocnice by preto mali prijímať protikrízové opatrenia. Za kľúčové inštitút označil zmrazenie miezd pracovníkov, ktoré predstavujú 50 percent nákladov nemocníc. Poskytovateľom odporúča, aby zároveň prehodnotili svoju investičnú politiku. Zvládnutie krízy by nemocniciam podľa HPI pomohla i novelizácia Zákonníka práce, aby nemuseli nemocnice prijímať nový personál vzhľadom na limity na nadčas, ako aj odklad účinnosti personálnych normatívov.
"Odporúčaniami HPI sa riadiť nebudeme," reagovala hovorkyňa Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Zuzana Čižmáriková. Priblížila, že rezort si robí vlastné prepočty a dopady hospodárskej krízy. "Chceme spracovať prvé tri mesiace, až potom bude jasné, ako konkrétne sa prejaví kríza v rezorte," konštatovala. Na margo znovuzavedenie poplatkov v zdravotníctve uviedla, že tie MZ SR absolútne odmieta. "Nebudeme riešiť hospodársku krízu cez peniaze našich pacientov a tým iba oslabíme najcitlivejšiu skupinu," uzavrela.
Autor článku: TASR