Porucha učenia, dysgrafia postihuje grafický, písomný prejav, osvojovanie si tvarov písma. Písmo dysgrafika je napriek jeho veľkému úsiliu nezrelé alebo nečitateľné. Uviedol pre TASR špeciálny pedagóg Martin Kmeť.
"Zvládnutie písania patrí k najťažším procesom. Učitelia v prvých triedach dobre poznajú rôzne stratégie detí, ktoré môžu vyzerať problémovo, keď si napríklad zamieňajú písmenká, ale aj tu už môže ísť o signály, ktoré treba sledovať, najmä vtedy, ak pretrvávajú dlhšie, ako tam majú byť," konštatoval. Odborníci definujú dysgrafiu ako poruchu alebo neschopnosť naučiť sa písať, druhou formou je dysortografia, neschopnosť naučiť sa písať podľa gramatických pravidiel, teda gramaticky správne. Pri príznakoch bežnej dysgrafie ide o to, ako písmo vyzerá, a aj o jeho obsah. Najvýraznejšie sa to prejavuje na diktátoch alebo opisoch. "Dieťa má veľký problém písmená vôbec napísať, vybaviť si ich, potrebuje rozmýšľať nad tým, ako písmeno vyzerá, ako ho spojiť s druhým a ako vlastne vyzerá ďalšie písmenko," vysvetlil odborník.
Grafickému prejavu musí dieťa venovať nadmerné množstvo energie a sily a potom veľmi často nezostáva čas na to, aby slovo napísalo gramaticky správne. Problémom je aj to, že dieťa píše úhľadne len vtedy, keď píše extrémne pomaly a venuje písaniu veľmi dlhý čas. Písanie je preňho únavnou a vyčerpávajúcou činnosťou. Môže k nemu získať až odpor a úplne odmietať písať. Ak poruchu nikto nezaregistruje a nediagnostikuje, problém nastáva vo vyšších ročníkoch. Dieťa prežíva každý deň v škole obrovský stres. "Keď vám niekto diktuje veľmi ťažký text rýchlo a vy ho musíte napísať ľavou rukou, je to asi taký stres, aký prežíva dysgrafik, ktorý to celoživotne pociťuje ako obrovský tlak," vysvetlil Kmeť.
To, či je schopnosť zvládnutia písma u dieťaťa dobrá, dosť jasne ukazuje už druhý, tretí ročník školskej dochádzky. "Tam sa to dá dosť jednoznačne povedať, dovtedy sa hovorí len o dysgrafických prejavoch, ktoré sa dajú redukovať aj psychologickou alebo špeciálne pedagogickou intervenciou," spresnil. Na problémy dieťaťa so zvládaním písania často upozorňujú aj jeho osobnostné prejavy, najmä rôzne druhy únikov pred všetkým, čo s písaním súvisí. Časté odchody na toaletu, uprednostňovanie iných činností, strata zošitov, pokazené perá. To všetko je pre rodiča signál, že dieťa sa písaniu vyhýba. Druhým dôležitým signálom je písomný prejav dieťaťa. Napriek tomu, že má dostatok času, dobré podmienky, dobré perá, písmo vyzerá zle. V prípade problémov je dôležitá komunikácia rodičov s učiteľom, ktorý vie, kedy dieťa vybočuje z priemeru triedy. Rovnako ako v prípade iných porúch učenia je potrebná konzultácia s odborným pracoviskom – pedagogicko-psychologickou poradňou alebo špeciálno-pedagogickou poradňou, kde po diagnostikovaní stupňa a závažnosti poruchy profesionálni terapeuti navrhnú individuálny plán jej reedukácie.
Autor článku: TASR