Alergická nádcha patrí v súčasnosti medzi najčastejšie alergické ochorenia, ktorými trpí takmer tretina populácie. V celosvetovom meradle postihuje približne 15 percent ľudskej populácie, pričom najrizikovejšou skupinou sú mladí ľudia vo veku 15 – 30 rokov, s tendenciou posunu do mladších vekových kategórií.
Ide o jedno zo skupiny tzv. „preastmatických“ ochorení, ktoré má veľa spoločných čŕt s astmou. Okrem zvýšenej reaktivity sliznice nosa môžeme u viacerých pacientov dokázať aj zvýšenú reaktivitu priedušiek. Asi u 40 percent pacientov s alergickou nádchou sa časom vyvinie astma, u pacientov so sezónnou peľovou nádchou až v 49 percentách. Možný je aj obrátený postup, ako napríklad v skupine dlhodobo sledovaných detských astmatikov, z ktorých časť nemala dlhodobo astmatické prejavy a po 20 rokoch bola u nich prítomná alergická nádcha v 61 percentách, z toho v dvoch tretinách išlo o peľovú sezónnu nádchu. Alergická nádcha sa najčastejšie delí podľa trvania príznakov na sezónnu a celoročnú (pereniálnu).
Sezónna alergická nádcha
Je vyvolaná inhaláciou peľových zŕn. Typický je pre ňu sezónny výskyt príznakov počas celého vegetačného obdobia alebo počas niektorej jeho časti (u nás približne od konca februára do novembra s maximom výskytu ťažkostí od mája do septembra). V našich podmienkach sú najdôležitejšie peľové alergény jarných stromov a krov, neskoršie tráv a burín. Sezónne ťažkosti môžu vyvolať aj spóry vonkajších plesní, ktorých počet v ovzduší vrcholí v letných a jesenných mesiacoch.
Ťažkosti pacientov precitlivelých na sezónne alergény sú viazané na obdobie ich výskytu, a preto je typické, že mimo vegetačného obdobia nemajú ťažkosti, pokiaľ nedôjde k rozšíreniu alergie aj na iné ako peľové alergény. Výnimku tvorí skrížená alergia na niektoré druhy ovocia, zeleniny a korenia, ktorá je častá hlavne u alergikov precitlivelých na pele stromov. Pre peľovú alergickú nádchu sa používa termín Polinóza.
Priebeh ochorenia závisí od množstva peľových zŕn v ovzduší a od intenzity senzibilizácie. K vyvolaniu ťažkostí stačí 5 – 50 peľových zŕn/m3 vzduchu. Výskyt zŕn v peľovej sezóne tento počet mnohonásobne prevyšuje.
U niektorých pacientov sa ťažkosti vyskytujú denne počas celej sezóny, bez ohľadu na miesto pobytu a počasie. U iných sa ťažkosti vyskytujú napríklad len v prírode. Medzi typické klinické prejavy alergickej nádchy patrí svrbenie sliznice nosa, vodnatá sekrécia, sťažené dýchanie nosom a takmer pravidelne sú postihnuté aj očné spojivky, čo sa prejaví svrbením, začervenaním alebo opuchom očí. Často dochádza i k celkovým prejavom, hlavne u detí: únava, nesústredenosť, bolesť hlavy. Medzi prejavy akýchkoľvek alergických ochorení patrí aj tzv. „zahlienenie“ nosohltana, niekedy aj priedušnice a priedušiek, kašeľ, pocit tiesne na hrudníku alebo pískavé dýchanie, suchá, svrbivá alebo ekzematózna koža (u detí často ako prvý prejav alergie). Teda inak povedané, sezónna alergická nádcha sa až v 40 percentách prípadov komplikuje ojedinelými alebo dlhšie trvajúcimi astmatickými prejavmi.
Celoročná alergická nádcha
Vzniká na základe precitlivelosti na celoročne sa vyskytujúce alergény, najčastejšie alergény vnútorného prostredia (roztoče, alergény zvieracieho pôvodu, spóry domácich plesní, niektoré profesionálne alergény). Hoci mechanizmus vzniku celoročnej nádchy je rovnaký ako pri nádche sezónnej, máva ochorenie často rozdielny priebeh. Zatiaľ, čo pri sezónnej precitlivelosti vznikajú ťažkosti na základe nárazovej expozície masívnym dávkam alergénu, pri celoročnej nádche pôsobí alergén väčšinou dlhodobo v malých dávkach a vyvoláva výraznejšie a trvalejšie zápalové zmeny na sliznici nosa. Klinicky obyčajne prevažuje opuch sliznice s nepriechodnosťou nosa, svrbenie nebýva také časté a postihnutie očí je skôr výnimkou. Ťažkosti pri dlhodobom trvaní môžu strácať typickú náväznosť na kontakt s alergénom, čo sťažuje klasifikáciu nádchy. K prudkým príznakom, podobným sezónnej nádche, dochádza na podklade trvalých miernych alebo aj silných ťažkostí pri masívnej expozícii alergénu.
Prevencia a režimové opatrenia
Základným preventívnym opatrením je eliminácia alergénu z prostredia pacienta. Podľa charakteru alergénu (spúšťača alergického ochorenia) to nie je vo všetkých prípadoch celkom možné, je však možné kontakt s alergénom obmedziť. Odstraniteľné sú niektoré alergény domáceho protredia (napr. domáce zvieratá), zatiaľ čo výskyt peľových zŕn v ovzduší sa pacientom ovplyvniť nedá. Polinotici s pravidelným výskytom ťažkostí môžu veľmi efektívne využiť peľovú informačnú službu a naplánovať si tak zmenu pobytu v závislosti na výskyte „svojich“ alergénov, a tak sa vyhnúť sezónnemu postihnutiu. Eliminácia alergénov bráni nielen momentálnemu vzniku ťažkostí, ale je zároveň prevenciou ďalšej senzibilizácie, a tým aj prevenciou zhoršenia priebehu ochorenia a vzniku komplikácií.
Farmakoterapia
U väčšiny pacientov je nutná farmakoterapia. Podľa frekvencie a typu ťažkostí je možné podávať liečbu len nárazovo, v kratších obdobiach alebo dlhodobo až trvalo. Liečbu volíme z niekoľkých skupín liekov s rôznym mechanizmom pôsobenia v lokálnej forme na sliznicu nosa alebo v celkovej forme, napr. tabletkovej. V zásade je potrebné rozlíšiť lieky s profylaktickým – preventívnym účinkom na dlhodobé podávanie a lieky symptomatické. Je potrebné vychádzať aj z mechanizmu pôsobenia a rôzneho účinku liekov na nosové i očné príznaky. Najčastejšie používanou skupinou liekov sú celkové antihistaminiká. V súlade s odporúčaním medzinárodného konsenzu o diagnostike a liečbe alergickej nádchy stúpa použitie liekov s protizápalovým účinkom, medzi ktoré patria lokálne kortikoidy, ktoré ovplyvňujú všetky symptómy alergickej či chronickej nádchy.
Špecifická alergénová imunoterapia
Je jedinou kauzálnou liečbou, ktorá zasahuje do podstaty či prirodzeného vývoja alergie a ktorou znižujeme atopickú/alergickú reaktivitu pacienta preladením jeho odpovedavosti na alergén. Princípom tejto liečby je podávanie kauzálneho alergénu v postupne stúpajúcich dávkach tak, aby sa navodila tzv. tolerancia organizmu, t.j. stav, kedy pacient nereaguje na bežne sa vyskytujúce alergény prostredia.
Alergické ochorenia v posledných rokoch stále stúpajú a za ich prudký nárast zodpovedajú aj zmeny spôsobu života človeka. Pri vyšetrení je veľmi dôležité pátrať po všetkých možných prejavoch alergie už od narodenia dieťaťa, vrátane opakovaných infekcií dýchacích ciest v predškolskom veku. Nemenej dôležité sú časové a priestorové súvislosti výskytu ťažkostí pacienta, ako napríklad: jarná, letná či iná sezóna, vonku či v miestnosti, v práci (v škole, doma), súvislosť s potravou, fyzickou námahou alebo s inou činnosťou.
Priamym odrazom akéhokoľvek dlhšie trvajúceho ochorenia je zmena kvality života pacienta. Každé ochorenie zapríčiňuje rôzne obmedzenia, či už z hľadiska fyzického, psychologického alebo sociálneho a má v konečnom dôsledku vplyv na pracovnú činnosť či školskú dochádzku. Nepoznaná a neliečená „alergia“, či akékoľvek alergické ochorenie, môžu viesť k chronickým stavom s trvalými následkami. Pretrvávajúca a neliečená alergická nádcha je rizikom rozvoja zvýšenej reaktivity priedušiek, tzv. bronchiálnej hyperreaktivity, a teda aj rizikom rozvoja astmy. Alergia ako taká si nevyberá vek a stále pribúda v prvých rokoch života. Včas podchytené a odborne liečené alergické ochorenie, kde nepochybne patrí aj sezónna či celoročná nádcha dnes pacientom – pokiaľ dodržia odporúčané pravidlá a svojvoľne neprerušia liečbu – umožňuje žiť plnohodnotný život.
Autor článku: Bedeker zdravia