Pred 110 rokmi, 4. apríla 1899, sa narodil v Gbeloch na Záhorí profesor MUDr. Konštantín Čársky, lekár, chirurg brušnej a priekopník septickej a plastickej chirurgie a chirurgie štítnej žľazy, šíriteľ zdravotníckej osvety na Slovensku. Žiak a nástupca profesora Stanislava Kostlivého na I. chirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave pripisoval dôležitú úlohu prevencii. Zastával názor, že úprava kompletnej životosprávy prispieva k zdolaniu vážnych chorôb.
Konštantín Čársky začal študovať medicínu na Karlovej univerzite v Prahe a v roku 1921 prestúpil na LF UK do Bratislavy. Patril medzi prvých absolventov LF UK, nadaných mladých lekárov, ktorí pod vedením zakladateľskej skupiny českých profesorov zväčša ako ich asistenti v jednotlivých ústavoch a na klinikách vyrástli na osobnosti schopné budovať modernú slovenskú medicínu. Viacerí študovali v Budapešti, Prahe či na iných fakultách, ale štúdium dokončili v Bratislave.
Konštantín Čársky promoval na LF UK v Bratislave v roku 1924. Viac ako rok pracoval v Ústave pre patologickú anatómiu, histológiu a bakteriológiu. V decembri 1925 sa stal asistentom na Chirurgickej klinike profesora Kostlivého. Spočiatku pracoval v histologickom laboratóriu a neskôr ako výkonný chirurg. Po štvorročnom pôsobení na Chirurgickej klinike ho profesor Kostlivý vyslal na študijný pobyt do USA, kde získal cenné skúsenosti.
V decembri 1931 Konštantína Čárskeho ako 32-ročného menovali za docenta chirurgie a v máji 1939 za riadneho profesora chirurgickej propedeutiky a ortopédie. Súčasne ho vymenovali do funkcie prednostu Klinickej chirurgickej propedeutiky a ortopédie, ktorú zastával do roku 1941. V roku 1942 Konštantína Čárskeho vymenovali za prednostu Chirurgickej kliniky a vedúceho Katedry chirurgie LF SU (neskôr LF UK). I. chirurgickú kliniku v Bratislave viedol 29 rokov. Zameral sa na špeciálnu chirurgiu, najmä na výkony v brušnej oblasti. Veľkú pozornosť venoval výskumu problematiky nádorových ochorení hrubého čreva, prevencii rakoviny žalúdka, chirurgickej liečbe žalúdočného a dvanástorníkového vredu. V jeho pracovnom zornom uhle bola aj endokrinná chirurgia. Zaujala ho najmä chirurgia štítnej žľazy.
Vychoval mnoho odborníkov, prakticky celú povojnovú lekársku generáciu chirurgov až do 70. rokov 20. storočia. Bol členom Svetovej chirurgickej spoločnosti, predsedom Československej chirurgickej spoločnosti. Mal veľmi rád hory a vodu, bol vášnivý poľovník. Bol predsedom Zväzu československých horolezcov a predsedom kanoistického klubu Tatran Karlova Ves. Mimoriadne plodná vedecká činnosť profesora Čárskeho začínala najprv uverejňovaním prác prevažne kazuistického charakteru zo septickej chirurgie. Jeho habilitačnú prácu Lokálna liečba chirurgických infekcií poznali aj v zahraničí. Stal sa u nás priekopníkom v septickej chirurgii. Venoval sa aj plastickej chirurgii. Známa je práca Tubulizovaný lalok v plastickej chirurgii (1947). Dielom Osobnosť a dielo profesora Stanislava Kostlivého (1947) vzdal hold svojmu predchodcovi. Vzťahy medzi lekármi a pacientmi zhrnul v knihe O chorobách a lekároch (1944). Celkom publikoval 59 odborných vedeckých prác, z ktorých mnohé majú priekopnícky charakter.
Rozhlasové prednášky profesora Čárskeho vyšli v roku 1944 aj knižne. Bol dôstojným pokračovateľom chirurgickej školy profesora Kostlivého. Obohatil ju o niektoré moderné trendy natoľko, že môžeme hovoriť aj o škole profesora Čárskeho. Zdravotníckej osvete hlavne v novinách, časopisoch, rozhlase a televízii sa venoval aj po roku 1971, keď odišiel do dôchodku. Oženil sa s dcérou profesora Kostlivého Ľudmilou, s ktorou mal päť detí - dcéru a štyroch synov. Syn Stanislav išiel v otcových šľapajach a stal sa profesorom chirurgie. Profesor MUDr. Konštantín Čársky zomrel 23. mája 1987 v Bratislave.
Encyclopaedia Beliana. Bratislava. Encyklopedický ústav SAV 2002
www.sllk.gov.sk
www.civil.gov.sk
Autor článku: TASR