V 14. týždni boli v bratislavskom ovzduší zaznamenané vysoké hodnoty počtu peľových zŕn topoľa, jaseňa a tisu. "Ostatné taxóny vyšších rastlín dosiahli len nízke koncentrácie peľových zŕn. Objavili sa prvé peľové zrná brezy, vŕby, duba a borovicovitých drevín," informovala hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva SR Lenka Šramková. Spóry vzdušných húb dosiahli nízke hodnoty, okrem rodu Cladosporium. "S postupným otepľovaním ovzdušia očakávame nárast počtu peľových zŕn predovšetkým brezy," dodala.
Prvé obdobie peľovej sezóny nastáva na konci zimy a začiatkom jari. Typické preň je kvitnutie brezovitých drevín. "Celý február kvitnú liesky, v niektorých severnejších častiach Slovenska až v marci. Na západnom Slovensku už v tomto mesiaci kvitne jelša a v apríli breza," vysvetľuje primár oddelenia klinickej imunológie a alergológie Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave Martin Hrubiško. Brezovité dreviny produkujú peľ, ktorý je pre vnímavých jedincov veľmi silným alergénom. Pre koniec jari a začiatok leta je charakteristické ďalšie obdobie peľovej sezóny, a to kvitnúcich tráv. "V máji až júni sa už všade zelenie trávička, kvitnú ovocné dreviny. Toto je typické obdobie pre trávovú alergiu," konštatoval Hrubiško. Patrí tam celá čeľaď lipnicovitých rastlín, teda nielen divo rastúce trávy, ale aj obilniny. "Veľmi silne alergizujúci peľ má napríklad raž a obilných lánov je na Slovensku, a zvlášť na západnom Slovensku, veľmi veľa."
S odchádzajúcim letom a prichádzajúcou jeseňou alergikom spôsobujú problémy najmä astrovité byliny, ako napríklad palina či ambrózia. "V priebehu júla trochu ustáva obdobie trávové a končí sa pomaly, ale zase začínajú kvitnúť prvé astrovité rastliny," vysvetlil Hrubiško. Stály nárast priemernej teploty spôsobuje rýchlejšie zakvitnutie stromov, čím sa predlžuje aj peľová sezóna. Začína sa vytrácať klasické delenie peľových sezón jednotlivých stromov, bylín a tráv a pacienti trpia alergiou aj mimo hlavných peľových sezón.
Autor článku: TASR