Beh môže byť pozitívny pre každého zdravého človeka, bez ohľadu na to, aké má zamestnanie. "Aj tým, čo robia pri strojoch, aj tým, čo pracujú v kanceláriách, každému jednému môže priniesť dobrú náladu a pozitívnu kondíciu," konštatoval pre TASR tréner behu do vrchu Ján Bakyta. Upozornil, že keď človek začne behať, musí mať hlavne pevnú vôľu. "Začiatky sú asi ťažké, asi to bolí každého, ale treba to prekonať a vytrvať," zdôraznil.
Zároveň dodal, že pri behu je dôležitá najmä postupnosť a primeranosť. "Taký vytrvalostný jogging. Stanoviť si primerané tempo, najskôr pokojnejšie a postupne zvyšovať jednak dávky a aj tempo," spresnil. Eugen Laczo z katedry atletiky Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave pre TASR uviedol, že pred behaním sa treba trošku ponaťahovať. "Hlavne lýtkový sval, achilovku, stehenný sval, dvojhlavý sval stehna, trošku ruky, strečingovými cvičeniami pripraviť organizmus na bežecký obsah," spresnil.
Ideálne je podľa neho behať buď ráno, okolo siedmej-ôsmej, alebo večer, okolo piatej-šiestej. "Netreba behať na slnku, lebo potom dochádza k veľkej dehydratácii elektrolytov," uviedol. V tejto súvislosti Bakyta upozornil, že pre začiatočníkov nie sú vhodné šprinty. Naraz tam dôjde k zvýšeniu činnosti srdca aj organizmu a skôr hrozí infarkt," upozornil. Keď s behom začíname treba ho podľa trénera striedať s chôdzou. "Sto metrov prejdem, sto metrov bežím a takýmto spôsobom prejdem tri kilometre, čiže striedať chôdzu – beh, a postupne behom chôdzu nahrádzať," dodal. Beh nie je jednorazovou záležitosťou. Príprava, aby človek zvládol zabehnúť súvisle desať kilometrov, trvá približne tri mesiace.
"Behať by sa malo minimálne trikrát do týždňa," povedal Laczo. Lepšie je behať v lese, ale musí tam byť dobrý terén. Vysvetlil, že najprv treba behať v rovnom teréne. Keď má športovec dobrú bežeckú obuv, tak môže behať aj na štadióne môže. "Na betóne neodporúčam, to nie je dobré. Na tráve, v lese, v lesnom prostredí, to je najlepšie," poradil. Podľa Lacza by človek nemal ísť behať po jedle minimálne dve hodiny. Bolo by mu zle, lebo má plný žalúdok a jeho obsah nie je absorbovaný. Potraviny zo žalúdka nie sú posunuté do čriev, tým pádom stoja v žalúdku a behom sa výrazne zvýši kyslé prostredie v organizme," vysvetlil.
Po návrate z behu nie sme podľa Lacza hladní, ale smädní. "Treba dodržiavať pitný režim, aby bežec nemal tekutinový deficit, lebo tým pádom sa zahustí krv, nie je tam po zaťažení cirkulácia a kyslík nepríde do svalových buniek," doplnil.
Z behu potom nemáme pôžitok. "Situácia nevyvolá pozitívny bežecký efekt, hormóny šťastia nepracujú," konštatoval. Preto bežci, ktorí si dlhší čas zvyknú na behanie, behajú preto, aby mali z neho dobrý pôžitok.
Skôr ako sa rozhodneme behať treba začať s pomalou a rýchlou chôdzou
Keď sa rozhodujeme medzi behom a chôdzou, ideálne je začať chôdzou. "Treba začať pomaly chodiť, potom rýchle chodiť a až potom behať," konštatoval pre TASR Eugen Laczo z Katedry atletiky Fakulty telesnej výchovy a športu UK v Bratislave. "Rýchla chôdza je začiatok behu. Pri rýchlej chôdzi netrpia kolenné kĺby, lebo pri behu, je celá hmotnosť na jednej nohe. Pri rýchlej chôdzi sa to rozloží, čiže beh je náročnejší ako rýchla chôdza," vysvetlil. Tréner chodcov Dukly Banská Bystrica Juraj Benčík doplnil, že pri behu sa odrážame a je tam fáza letu. Človek vážiaci 120 kg môže dôjsť k úrazu aj pri dopade z piatich centimetrov. "Je tam nápor na kĺby, predovšetkým na kolená, na členky, na bedrá, ale najmä na chrbticu," upozornil s tým, že chôdza fázu letu nemá. "Je tam mäkký nášľap na pätu a môže sa dosiahnuť ten istý efekt," spresnil.
Rýchlosť sa dá podľa Benčíka zvýšiť pomocou práce rúk. "Keď sa ide rýchlosťou 10-12 km/h, hodinu alebo polhodinu, tak je to pre organizmus ďaleko priaznivejšie, aj pre obehový, srdcovocievny systém, aj pre prácu s kyslíkom, ale najmä pre celkový oporný aparát – kĺby, chrbticu - je to priaznivejšie ako beh," dodal. Podobne ako beh aj chôdza si vyžaduje špeciálnu obuv. "Keď ľudia začínajú behať, vtedy veľmi trpí chodidlo a ono musí byť pružné. V špeciálnej bežeckej obuvi sú na päte pružinky, ktoré bránia tomu, aby trpela achilovka, hlavne kolenné kĺby," uviedol Laczo.
"Treba na to maratónky. Dnes máme kopu firiem, ktoré vyrábajú rôzne značky, samozrejme, nemusíte mať hneď značkové topánky, stačí si kúpiť trebárs aj v čínskom obchode maratónky, nie tenisky, vydrží to dosť dlho," konštatoval Benčík. V začiatkoch sú podľa neho najlepšie topánky s vyššou pätou, aby mali na päte aspoň 13 mm, aby neboli tenké, lebo sa došľapuje na pätu. "Keď sme boli vo februári a začiatkom marca 33 dní v Mexiku, mojim borcom 50-tkárom Matejovi Tóthovi a Milošovi Bátovskému jeden pár vydržal dva týždne," zaspomínal Benčík. Bolo to spôsobené aj tým, že tam bol drsný asfalt. "Inak topánky vydržia tak mesiac. Bežnému človeku by mohli vydržať sezónu, tým húževnatejším alebo aktívnejším možno pol sezóny," dodal.
Čo sa týka oblečenia, je podľa chodca Miloša Bátovského vhodnejšie, "keď má niekto viac obtiahnuté elasťáky, aby nemal nejaké široké tepláky, ale to nie je nutnosť".
Najrozšírenejším športom nie je futbal, ale chôdza
Chôdza je najrozšírenejším športom, venuje sa jej každý. "Na svete chodí šesť miliárd ľudí. Nie futbal je najrozšírenejší, to nie je pravda. Žiaden iný šport nie je tak rozšírený ako chôdza," pre TASR to konštatoval tréner chodcov Dukly Banská Bystrica Juraj Benčík. "Ide iba o to, prečo chodíme. Či chodíme preto, že musíme niečo stihnúť, alebo sa prechádzame, alebo nemáme k dispozícii auto, tak ideme pešo. Tiež môžme chodiť preto, že chceme niečo spraviť pre svoje zdravie, alebo chceme niečo spoznávať, tak sa venujeme turistike. Alebo, ako moji zverenci, chodíme preto, že chceme chodiť najrýchlejšie na svete, to už je potom pretekárska, športová, atletická chôdza," vysvetlil Benčík.
Podľa chodca Mateja Tótha je najväčšou výhodou chôdze, že je dostupná pre každého a dá sa robiť takmer všade. "Veľmi moderný je teraz vo svete napríklad jogging a myslím, že aj u nás sa celkom rozbieha chodenie po prírode vo svižnom tempe," povedal pre TASR. Dodal, že je to veľmi vhodné na udržanie fyzickej kondície alebo aj na chudnutie "a určite je to spojenie príjemného s užitočným, takže je to vhodné pre široké masy". "Na jar je chôdza najideálnejšia, hoci aj v zime sa dá tento šport robiť v parkoch, ktoré sú vo väčších mestách upravované, ale na jar je to najpríjemnejšie, lebo klíma v Európe je najprijateľnejšia," doplnil Tóthov chodecký kolega Miloš Bátovský.
Keď chceme prostredníctvom chôdze urobiť niečo pre svoje zdravie, treba podľa Benčíka zvýšiť pohybový rozsah. "To znamená dlhší krok a prácu rúk v ramenách, aby bol pohybový rozsah väčší, a znížiť frekvenciu nôh, frekvenciu krokov za minútu zase zvýšiť," spresnil s tým, že dýchanie je tiež veľmi jednoduché. "Usilujeme sa nadychovať nosom a vydychovať ústami a potom je to už len metodická záležitosť," dodal. Bátovský v tejto súvislosti upozornil na postupnosť. "Aby to človek neprehnal hneď na začiatku a neznechutil si šport," zamyslel sa. Pre bežného človeka by podľa neho stačilo začať od piatich kilometrov a dopracovať sa k prechádzkam alebo tréningom do 10-12 km. "Už by na sebe cítil zmeny," povedal.
Obaja chodci sa zhodli, že vrcholovú chôdzu je lepšie robiť na asfalte, ale keď ju človek nerobí vrcholovo, dá sa robiť v každom teréne. "My využívame každú dostupnú možnosť techniky - na zväčšenie kroku, na zväčšenie frekvencie. Naše tempo, či už na 20 alebo na 50 km, je už podobné rýchlemu behu," vysvetlil Bátovský. Dodal však, že určite nie je cieľom, aby sa ľudia, ktorí si idú schuti zašportovať, približovali výkonom profesionálnych chodcov. "Keď idem na prechádzku, tak idem možno päť km/h, keď idem na túru, tak idem rýchlejšie, šesť km/h, a pri chôdzi na 20 km sa dosahuje rýchlosť až 15 km/h, takže je to v podstate trojnásobná rýchlosť ako pri nejakej prechádzke, keď spravíme päť km/h," doplnil Tóth.
Autor článku: TASR