Slovensko patrí svojou pripravenosťou na možnú pandémiu vtáčej chrípky do druhej, stredne pripravenej skupiny krajín Európskej únie. Vyplýva to zo štúdie o úrovni pripravenosti členských štátov EÚ na eventuálnu pandémiu vtáčej chrípky, ktorú publikoval odborný lekársky časopis The Lancet.
Štúdiu vypracovali Sandra Mounierová-Jacková a Richard J. Coker zo Školy hygieny a tropickej medicíny v Londýne. Vedci analyzovali stupeň pripravenosti členských štátov EÚ na základe údajov, ktoré mali v novembri 2005, o národných plánoch boja proti pandémii vtáčej chrípky.
K dispozícii mali 21 plánov, keďže niektoré štáty EÚ ich neposkytli - napríklad Belgicko, Cyprus, Luxembursko, Slovinsko, Maďarsko, Fínsko a Malta. Avšak iné európske krajiny, ktoré nie sú členmi únie - Švajčiarsko, Švédsko, Nórsko a Rumunsko - informácie do štúdie dodali.
Plánovanie kontroly epidémie, koordinácia činnosti medzi rôznymi sektormi zaoberajúcimi sa danou problematikou a informovanie verejnosti sú podľa autorov štúdie v globále uspokojivé. Také konštatovanie však neplatí v oblasti anticipácie a modelovania opatrení, ktoré bude treba urobiť, aby možná pandémia nevyvolala hlbokú dezorganizáciu v radoch obyvateľstva, v hospodárstve a živote jednotlivých obcí.
Veľké sú aj rozdiely v otázke získavania a vytvárania zásob lieku Tamiflu, ktorý odborníci Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pokladajú za účinný proti vírusu vtáčej chrípky. Len sedem z 21 štátov poskytlo informácie o objeme svojich zásob lieku Tamiflu a o jeho eventuálnom použití.
Tieto zásoby by v prípade potreby pokryli od 53 percent obyvateľstva u najpripravenejších po tri percentá u najmenej pripravených krajín. Francúzsko je na čele štátov najlepšie chrániacich populáciu pred pandémiou vtáčej chrípky.
Autori štúdie zostavili podľa stupňa pripravenosti na pandémiu tri skupiny krajín. V prvej sú zaradené najlepšie pripravené štáty - Francúzsko, Nemecko, Írsko, Holandsko, Švédsko, Švajčiarsko a Veľká Británia. Do druhej skupiny sa dostali Rakúsko, Dánsko, Estónsko, Grécko, Nórsko, Slovensko a Španielsko. Napokon tretiu skupinu tvoria Česká republika, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rumunsko, Poľsko a Portugalsko.
Podľa rôznych predpokladov pandémia vtáčej chrípky by mohla zapríčiniť úmrtnosť od 230 do 465 na 100.000 obyvateľov, čo znamená jeden až dva milióny mŕtvych v populácii 453 miliónov ľudí, uzatvára Le Monde.
Autor článku: TASR