Zdravotné poisťovne (ZP) zaznamenali za prvý kvartál tohto roku nárast výberu poistného na verejné zdravotné poistenie o 7,64 percenta oproti rovnakému obdobiu minulého roka. Na tento účel všetkých päť poisťovní vybralo spolu 803,6 milióna eur (24,2 miliardy Sk). Celkové príjmy zdravotných poisťovní za prvý kvartál predstavovali 809,6 milióna eur (24,4 miliardy Sk), pričom 99,26 percenta prostriedkov pochádzalo práve z výberu poistného. Ako konštatoval predseda Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) Richard Demovič, všetky poisťovne dodržiavajú zákon a vykazujú platobnú schopnosť.
"Skutočné príjmy za prvý kvartál sú nižšie ako boli príjmy, o ktorých sa uvažovalo v rozpočte, ale sú o 56 miliónov eur (1,7 mld. Sk) vyššie ako v roku 2008," uviedol Demovič. Priblížil, že poisťovne plánovali rast až na úrovni 13 percent. Rast príjmov ovplyvnili rôzne vymeriavacie základy, počet a štruktúra poistného kmeňa, ako aj tvorba rozpočtov v období, kedy poisťovne nepoznajú veľkosť a štruktúru poistného kmeňa v nasledujúcom roku. Najväčší pokles výberu poistného zaznamenal ÚDZS u samostatne zárobkovo činných osôb, a to vo výške 11,1 milióna eur (334,4 milióna Sk). Demovič na margo týchto dlžníkov konštatoval, že výber podlieha istým výkyvom a nie je možné povedať, že sa natoľko pokazila platobná disciplína, že to bude mať neblahé dôsledky na výber. Naopak, najväčší nárast nastal v dôsledku rastu nezamestnanosti a zvýšenia vymeriavacieho základu v prípade poistencov štátu, kde výber stúpol o 45,8 milióna eur (1,4 mld. Sk). V prípade, že sa od výberu poistného odpočíta nárast výberu za poistencov štátu, koeficient výberu sa zníži na 2,23 percenta.
Príjmy zdravotných poisťovní sa budú v tomto roku podľa prognózy Health Policy Institute (HPI) pohybovať od 3,291 do 3,508 miliardy eur (od 99,145 do 105,68 miliardy Sk). Oproti odhadu inštitútu z novembra minulého roka je to výpadok vo výške 345 až 128 miliónov eur (10,394 až 3,86 miliardy Sk). HPI z dôvodu zvýšenej neistoty počíta s viacerými scenármi v závislosti od hĺbky dopadov krízy. Za hlavné faktory, ktoré spôsobili zníženie prognózy, považuje analytik Karol Morvay klesajúcu zamestnanosť, pomalší rast miezd a rastúcu insolventnosť podnikov.
Autor článku: TASR