Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi 10 hlavných smrteľných ochorení a s prehlbujúcim sa starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie. Štatistiky západných krajín uvádzajú, že v priemere 1% ich obyvateľov je postihnutých Alzheimerovou chorobou a radia ju na štvrté miesto najčastejších príčin úmrtia. Na Slovensku sa odhaduje počet postihnutých na 40 až 50 tisíc a o tento počet sa stará približne 100 tisíc rodinných príslušníkov, príbuzných a blízkych, ktorí tiež potrebujú nielen odbornú pomoc a podporu, ale aj porozumenie a povzbudenie okolia.Aspoň miernou formou tejto choroby trpí približne 15 % obyvateľstva starších ako 65 rokov. Podľa prognózy Inštitútu informatiky a štatistiky sa počet ľudí nad 65 rokov na Slovensku do roku 2010 zvýši až na 690 000, pričom celkový rast populácie bude pomalší. Napriek osvete je ochorenie na Slovensku stále poddiagnostikované, iba 5-10 % pacientov s ACH na Slovensku dostáva adekvátnu liečbu, ktorá zmierňuje príznaky ochorenia a zlepšuje kvalitu života pacientov a ich opatrovateľov. Prvé varovné príznaky Alzheimerovej choroby sú často pripisované iným príčinám, napr. starobe, únave, stresu a informačnej presýtenosti.
O ochorení
Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré je sprevádzané postupným úpadkom pamäti, myslenia, chápania, reči, schopnosti učiť sa, úsudku a plánovania. Príznaky ochorenia začínajú výpadkami krátkodobej pamäte, dezorientáciou a inými mentálnymi poruchami, ktoré postupne môžu viesť až k strate kontroly nad telesnými funkciami. Najčastejšie sa objavuje u ľudí starších ako 65 rokov, s mierne častejším výskytom u žien ako u mužov. Príznaky Alzheimerovej choroby možno v prvých fázach ochorenia ľahko prehliadnuť alebo ich pripísať stresu, únave či depresii a strate chuti do života súvisiacej so starnutím. Častým prejavom je aj zmätenosť či popletenosť, po čase sa objavia menšie poruchy pamäte, ktoré sa postupne prehlbujú. Ľudia postihnutí týmto ochorením môžu zabúdať mená svojich blízkych, názvy známych miest či účel každodenne používaných predmetov. Ako sa pamäťové výpadky, príznačné pre rané štádium ochorenia, postupne zhoršujú, pridávajú sa k nim aj iné mentálne poruchy a problémy správania.
Všeobecne sa príznaky rozvíjajú nasledovne - aj keď postup choroby môže mať v jednotlivých prípadoch mierne odlišnosti:
-
spočiatku nenápadne nastupujúce zmeny osobnosti spojené so zvláštnymi „maniermi“ alebo nevhodným správaním , niekedy akoby „karikovanie“ pôvodnej osobnosti
-
postupný nárast porúch pamäti
-
depresia a úzkosť, alebo iné poruchy afektov, nálad
-
problémy s učením sa novému, problémy s obsluhou domácich spotrebičov, telefonovaním
-
neskôr všeobecná zmätenosť , neschopnosť plánovať a riešiť komplexnejšie problémy
-
problémy spojené s jazykom, matematickými operáciami a úsudkom
-
náladovosť, pocity smútku alebo hnevu , striedanie apatie a podráždenosti
-
dezorientovanosť v čase a priestore
-
neschopnosť adaptovať sa na zmenu, nové prostredie a podobne
-
utiahnutosť, či už pre stratu sebadôvery alebo pre komunikačné problémy
-
v pokročilých fázach choroby - poruchy poznávania známych osôb, ilúzie
-
strácanie predmetov a následné obviňovanie okolia z okrádania
-
bludy a halucinácie
-
túlanie sa a schovávanie predmetov , nepokoj, agresívne prejavy
-
problémy s prijímaním potravy
-
poruchy spánku
-
strácanie schopnosti vyjadrovať sa rečou
-
strata celkovej kontroly nad sebou samým a telesnými funkciami
-
s následnou plnou odkázanosťou na opateru
-
postupné ubúdanie aktivity, imobilizácia, kachexia
Narastaním príznakov v pokročilých štádiách choroby, zvlášť nepokoja, nespavosti, negativizmu a agresivity, tieto sa môžu stať dôvodom úplného vyčerpania osôb, ktorí chorých opatrujú a následnej inštitucionalizácie (umiestnenie do nemocnice, neskôr do lôžkového zariadenia sociálnej starostlivosti). Adekvátna liečba zmierňuje nielen príznaky úbytku pamäťových a intelektových schopností, ale znižuje výskyt porúch správania u chorých, zlepšuje ich opateru a predlžuje dobu zotrvania v prirodzenom domácom prostredí, resp. úplné doopatrovanie doma.
Aj keď sa dnes presne nevie, čo spôsobuje Alzheimerovu chorobu, niektoré faktory sa u ľudí s týmto ochorením objavujú spoločne. Odborníci sa preto zhodujú, že istá kombinácia nasledujúcich faktorov môže vytvárať predpoklady pre rozvoj Alzheimerovej choroby:
-
pokročilý vek
-
niekedy dokázaná dedičnosť, ale prevažujú prípady sporadického výskytu, teda bez dokázanej genetickej dispozície
-
výskyt rizikových faktorov, ktoré podmieňujú aj vznik srdcovo-cievnych ochorení – vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka, vysoký cholesterol
-
predchádzajúce úrazy hlavy
-
stres
-
vysoká miera úzkosti a pesimizmu
-
škodlivé vplyvy prostredia
Psychiatri - štádium Alzheimerovej choroby, pri ktorom sa pacienti najčastejšie dostanú na prvé diagnostické vyšetrenie
Neurológovia - štádium Alzheimerovej choroby, pri ktorom sa pacienti najčastejšie dostanú na prvé diagnostické vyšetrenie
Autor článku: /-/