Vodiaci pes pomáha nevidiacemu človeku bezpečne sa pohybovať

Dobre vycvičený vodiaci pes predstavuje pre svojho nevidiaceho pána nezávislosť, bezpečný a slobodný pohyb na verejnosti. Nevidiaci nie je odkázaný na bielu palicu alebo sprievodcu, navyše sa dostane všade, kam potrebuje. Medzinárodný deň vodiacich psov pripadá na poslednú aprílovú stredu, tohto roku bol 29. apríla. Vyhlásila ho Medzinárodná federácia škôl pre výcvik vodiacich psov (IGDF), združujúca školy na celom svete, ktoré vychovávajú a cvičia psov pre potreby nevidiacich a slabozrakých. Najviac sa pre lásku k ľuďom a pokojnú povahu cvičia plemená labradorský retriever a nemecký ovčiak. V niektorých krajinách však majú dobré skúsenosti aj s pudlíkmi.

Mnohé výcvikové školy s dlhoročnou tradíciou vo svete dostávajú financie iba od sponzorov a pracujú v nich dobrovoľníci. Na Slovensku sa vodiaci pes považuje za kompenzačnú pomôcku a nevidiaci ho dostáva od zdravotnej poisťovne, ktorá ho kupuje. Hoci aj na Slovensku sú ľudia, ktorí chápu poslanie výcvikových škôl a sponzorsky podporujú ich činnosť, jediná výcviková škola pre vodiace psy u nás, ktorá je členom IGDF, je napojená na finančný rozpočet Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska. Založená bola v roku 1993. Výcvik jedného psa, po predchádzajúcom roku výchovy, trvá asi sedem mesiacov.

Moderná história výcviku psov na vodenie nevidiacich sa začala v Nemecku a datuje sa do obdobia po prvej svetovej vojne, keď mnoho vojakov po plynových útokoch stratilo zrak. Za významnú priekopníčku cvičenia vodiacich psov pre nevidiacich civilov možno označiť Dorothy Eustisovú, Američanku pôsobiacu vo Švajčiarsku, ktorá sa spočiatku venovala výcviku psov pre armádu a políciu. Myšlienka cvičiť psov pre nevidiacich sa jej zapáčila a túto činnosť spropagovala aj v americkej tlači. Tak sa dostal do USA prvý špeciálne vycvičený vodiaci pes Buddy, ktorého príbeh spopularizoval túto formu pomoci nevidiacim. Dorothy Eustisová založila v roku 1928 vo Švajčiarsku výcvikovú školu, ktorá mala onedlho nasledovníkov v Európe aj v USA. Z mnohých vyznaní nevidiacich sa možno dozvedieť, ako prítomnosť vodiaceho psa zmenila ich život a vrátila mu zmysel. Mnohí zistia, že svet naokolo je plný milých ľudí, ochotných pomôcť, keď vidia spokojného psa po jeho boku.

Zdroje: www.unss.sk, www.ifgdsb.org.uk, www.chienguide.org/, www.guidedog.unss.sk/, www.epiq.sk

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: