Na jedlo si treba počas celého dňa nájsť čas a v stravovacom režime dodržiavať pravidelnosť. "Optimálny čas na raňajky je medzi 6.30 - 8.00 hodinou, kedy začína po prebudení u človeka pracovať vnútorný gastrointestinálny systém s vylučovaním všetkých štiav potrebných na správne trávenie," uviedol pre TASR gastroenterológ Peter Paulen.
Na desiatu stačí niečo drobné, podľa gastroenterológa neprekáža, ak sa vynechá, nasledovať však musí kvalitný obed. Každý by si mal čas na obed aj v pracovnom dni vyhradiť medzi 12.00 - 14.00 hodinou. Jeho súčasťou by mala byť aj teplá polievka. Jedlo by sme nemali konzumovať v strese a obed by mal trvať aspoň pol hodinu. Čas na olovrant je vhodný medzi 16.00 - 17.00 hodinou, stačí niečo ľahké vo forme ovocia či sušienky. Najvhodnejší čas na večeru je medzi 18.00 - 19.00 hodinou. Paulen je zástancom teplej večer, pred spaním by sa však nemalo jesť dve hodiny.
Pravidelné a zdravé jedlo je liek, ale pri nesprávnych stravovacích návykoch môže organizmu škodiť. Vždy záleží od konkrétnej situácie a od daného človeka, či má problémy a potrebuje v oblasti životosprávy a stravovania odbornú radu alebo lekársku pomoc. Telo sa považuje za dobrého hospodára a chuť do jedla je riadená z mozgu, kde sa nachádzajú centrá na jej zvyšovanie alebo znižovanie. Pri hľadaní odpovede na otázku, prečo potom nejeme len toľko, koľko potrebujeme, treba podľa Paulena odpovede hľadať v súčasnom životnom štýle.
"Mozog je ovplyvnený rôznymi okolnosťami, ktoré vníma naša nervová činnosť resp. vonkajšia kôra mozgu. Tá spracováva rôzne podnety z okolia. Napríklad pri pracovnom strese, keď je človek vo vypätí a má za určitý čas splniť určitú úlohu, často zabudne, že sa má najesť, alebo nemá na jedlo vôbec chuť, lebo má tzv. stiahnutý žalúdok," vysvetlil Paulen a dodal, že po odznení stresu človek zrazu pocíti veľký hlad a môže sa zjesť pomerne veľkého množstva jedla, čím si priťaží. Môže totiž dostať tzv. dyspeptické ťažkosti z prejedenia sa.
Pri dlhodobých nesprávnych stravovacích návykoch ľudia zväčša skončia v ordinácii gastroenterológa. "Typickým príznakom je tzv. ranná nauzea. Hoci by raňajky mali byť základom úspešného dňa, človek s týmto problémom nie je schopný ráno prijať jedlo, má nutkanie na vracanie, zvýšenú tvorbu slín a odpor k jedlu. Možno je to spôsobené tým, že už pri vstávaní myslí nervózne na prácu a neurobí si čas na prípravu raňajok a na to, aby sa v pokoji najedol. Keď majú ľudia tento zlozvyk zafixovaný niekoľko rokov, naozaj je pre nich problém ráno sa najesť," konštatoval gastroenterológ.
Paulen upozorňuje na dôležitosť dodržiavania pravidelnosti v stravovaní i na výchovu k správnym stravovacím návykom detí v rodinách. Najvhodnejšou formou výchovy k dobrým návykom je spoločné stolovanie rodiny už pri raňajkách, a potom pri každej vhodnej príležitosti. Už ranné rodinné stravovacie rituály učia deti pravidelnosti, aj raňajkovaniu. A ak je ponuka jedál zdravá, tak aj ku zdravým stravovacím návykom. "Tak, ako žije rodič, takisto bude dieťa potom v manieroch a spôsobe stravovania kopírovať presne to, čo robí rodič. Pravidelnosť v stravovaní a skladba stravy v detstve doma ovplyvňuje jeho stravovanie v budúcnosti," uzatvoril tému Paulen.
Autor článku: TASR