Biomäsové výrobky už nie sú výnimkou ani na Slovensku. Tak ako pri nákupe iných potravín, aj pri výbere mäsových výrobkov by však mal spotrebiteľ venovať pozornosť ich zloženiu, aké vedľajšie prídavné látky obsahujú. Kým sa totiž mäsový výrobok dostane z farmy až na náš tanier, jeho kvalitu ovplyvňuje viacero faktorov.
"Jednak treba brať do úvahy, v akých podmienkach zviera žije, pretože jeho životné podmienky sa odzrkadľujú v kvalite mäsa. Je rozdiel, ak bolo celý čas svojho života v uzatvorených stiesnených pomeroch prikrmované látkami na rýchle naberanie hmotnosti, alebo či zviera vyrastalo prirodzeným spôsobom niekde na farme s voľným výbehom," vysvetlila pre TASR Zuzana Labašová z Ekoporadne Živica.
Pod kvalitu mäsa sa podpisuje aj kvalita krmiva a prípadná konzumácia liekov a antibiotík, ktoré zviera počas života dostávalo. Ďalšími faktormi, ktoré ovplyvňujú jeho kvalitu, sú aj spôsob jeho spracovania, skladovania a prepravy. Podľa vyhlásenia svetovej Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo OSN (FAO – Food and Agriculture Organization of United Nations) z roku 2006 patrí odvetvie chovu hospodárskych zvierat k trom najzávažnejším znečisťovateľom životného prostredia. Labašová ilustruje vplyv tradičného veľkochovu na životné prostredie a okolitú prírodu: "Veľkochovy spôsobujú znečistenie vzduchu, pôdy, pozemných zdrojov vody v okolí. Druhým problematickým aspektom je fakt, že v týchto formách chovu sú zvieratá chované na krmivách – napr. obilninách, ktoré sú často dovážané napr. aj na Slovensko až z Brazílie. Na to, aby sa tieto zvieratá uživili, sa z hľadiska trvalo udržateľnej spotreby vynaloží príliš veľa energie a zdroje obilnín, ktoré by mohli na opačnom konci zemegule nasýtiť tisícky hladujúcich. Naopak, skonzumujú ich kravy, ktoré mohli spásať zelenú trávu. Nehovoriac o tom, že na prepravu krmiva bolo spotrebovaných veľa pohonných látok, ktoré spaľovaním opäť znečistili ovzdušie," opísala reťazec prekážok trvalo udržateľnej spotreby.
Na Slovensku sa v rámci informovanosti o udržateľnom potravinárstve podľa Labašovej zatiaľ veľa nedeje. Pre informovanie spotrebiteľov dnes existujú webové stránky, napr. webstránka Európskej únie aj v slovenskom jazyku, ktorá propaguje ekologické poľnohospodárstvo. Rovnakej téme sa venujú stránky Zväzu ekologického poľnohospodárstva, ktorý združuje pestovateľov, výrobcov, spracovateľov ako aj odborníkov a záujemcov o ekologické poľnohospodárstvo a trvalo udržateľný život.
Autor článku: TASR