Nadváha a obezita v detskom veku

Nadváha a obezita v detskom veku
Zdroj: bigstockphoto.com

Obezita predstavuje jeden z najväčších zdravotných problémov 21. storočia. Energetickú nerovnováhu spustilo dramatické zníženie fyzickej aktivity a zmeny v stravovacích modeloch. Významnú úlohu na jej vzniku zohrávajú aj médiá (televízia, televízne reklamy, internet...).

Napriek tomu, že sa o obezite a jeho dôsledkoch v detskom veku neustále píše a hovorí, rodičia si akoby plne neuvedomujú jej dôsledky a neriadia sa preventívnymi odporúčaniami.

Nedostatky v oblasti stravovania:

  • skoré ukončenie dojčenia (zvlášť pred 6. mesiacom života)
  • umelá mliečna formula obohacovaná o prídavok cukrov
  • skoré zavedenie prvéhonemliečneho príkrmu (u dojčených detí pred ukončeným 6. mesiacom, u nedojčených pred ukončeným 5. mesiacom života)
  • nedostatok času a trpezlivosti venovanej zaradeniu zeleniny ako príkrmu u dojčiat, čo spôsobuje v neskoršom veku jej odmietanie a nekonzumovanie
  • dosladzovanie jedál, veľmi skoré a časté podávanie sladkých jedál a sladkých nápojov. Ide o jednu z najzávažnejších chýb, ktorých sa rodič dopúšťa. Návyk na sladké vzniká u dieťaťa veľmi rýchlo a veľmi ťažko sa odstraňuje.
  • nemliečne príkrmy v 1. roku ivota, ale aj neskôr sú podávané vo veľkých množstvách ez rešpektovania pocitu hladu a  sýtosti, ktorý je u novorodenca a dojčaťa vrodený, až pokiaľ nie je umelým zvyšovaním dávok stravy zo strany rodičov úplne potlačený. Konzumácia veľkých dávok často vedie k odmietaniu jedla, niekedy ku vracaniu.
  • zamieňanie si potrieb dieťaťa. Plač a nepokoj je matkami chybne považovaný za prejav hladu – čo nie je vždy pravdou. Plačom, krikom dieťa signalizuje aj túžbu po dotyku, úsmeve, slovnom kontakte, zoznámení sa s novými osobami, predmetmi vo svojom okolí.
  • podliehanie rozmarom dieťaťa čo sa týka zloženia stravy. V snahe dosiahnuť, aby dieťa niečo zjedlo, siaha matka po jednotvárnej ale hlavne nezdravej strave.

Nástrahy vo vyššom veku:

  • nedostatočná konzumácia zeleniny a ovocia. Denne by dieťa malo skonzumovať 4 – 5 porcií ovocia a zeleniny, čo nie je ani zďaleka dodržiavané. Preferované je viac ovocie pre svoju sladkú chuť.
  • odmietanie mlieka a mliečnych výrobkov. Ich konzumácia pritom predstavuje ideálny prísun vápnika dôležitého pre správny rast kostí a zubov. Do 2. roka života má dieťa prijímať plnotučné, po 2. roku polotučné mlieko a mliečne výrobky.
  • vysoká konzumácia mastných jedál, údenín, slaných pokrmov, jedál typu „fast food“. Ich príjem predstavuje pre organizmus záťaž vysokým obsahom nezdravých tukov a soli.
  • vysoká konzumácia umelo dosladzovaných pokrmov. Rátame tu aj deťmi veľmi obľúbené cereálie. Reklama a trh nám však ponúka hlavne tie menej vhodné a zdravé sladkosti, ktoré obsahujú veľké množstvo vitamínov a minerálov, rovnako aj veľké množstvo jednoduchých cukrov, ktoré vedú k návyku na sladké. Deti ich konzumujú častejšie, ako je prípustné a vo väčšom množstve.
  • nedostatočný príjem vlákniny v podobe zeleniny, ovocia, celozrnných výrobkov
  • nedostatočný denný príjem tekutín vrátane ich nevhodnej skladby s dominanciou sladkých tekutín, resp. s obsahom kofeínu. Žiaľ, základom pitného režimu sú sladené tekutiny, „džúsiky“, dosladzované  čaje.
  • nepravidelnosť v konzumácii jedla, hltavý príjem potravy. Najväčšou chybou v tejto oblasti je vynechanie raňajok, ich nevhodná skladba a v náväznosti na to aj posun posledného denného jedla do neskorých večerných hodín. Posledné jedlo dňa má byť minimálne 2 – 3 hodiny pred spaním a čo sa týka zloženia má byť ľahko stráviteľné a nemá tráviaci trakt veľmi zaťažovať. 

Nedostatky v oblasti pohybu, vplyv médií

Do nástupu na povinnú školskú dochádzku deti zvyčajne netrpia nedostatkom pohybu. Pohyb je u detí vrodený a je pre ne veľmi dôležitý. Príchod do školy predstavuje zmenu v doterajšom pohybovom štandarde. Školák strávi veľa času pohybovou inaktivitou:

  • v škole počas vyučovania (1 hodina telesnej výchovy to nezachráni)
  • doma prípravou do školy, písaním domácich úloh
  • voľnočasovou aktivitou (krúžky, ktoré nezahŕňajú pohyb). Výber krúžkov by teda mal rodič regulovať tak, aby sa medzi nimi nachádzali aj tie, ktoré sú spojené s pohybom.

 K týmto nedostatkom sa pripája ďalší neduh – potreba neustáleho „pripojenia“ sa na internet, hodiny strávené pri počítači, či už tvorbou domácich úloh alebo hraním sa hier. K uvedenému musíme pripočítať ešte čas strávený pred televíziou. Pravidelné sledovanie televízie sa stáva pevným stereotypom, ktorý sa neskôr ťažko mení.

Rutinné sedenie pred TV tak podporuje návyk na sedavé zamestnanie, obmedzuje aktívny prístup k životu, redukuje rozvoj širších záujmov. Sledovanie televízie sa častokrát spája s príjmom nevhodného jedla. Taktiež reklamy odvysielané v televízii obsahovo nepôsobia vhodne na dieťa. Propagované sú hlavne nezdravé jedlá a nápoje.

Taktiež zriedkavý výskyt obéznych detí a dospelých v televíznych reklamách alebo programoch skresľuje závažnosť tohto problému a budí dojem, že konzumácia propagovaného jedla nemá žiadny vplyv na zdravie alebo na stav výživy. Média môžu negatívne pôsobiť nielen na fyzickú stránku dieťaťa, ale pôsobia nevhodne na kognitívny vývin a na utváranie sociálnych zručností dieťaťa (zhoršenie školského prospechu, oslabenie detskej predstavivosti, schopnosti čítať, primerane komunikovať, objavuje sa násilné až agresívne správanie).

Dieťa sa učí odpozorovaním správania sa osôb v jeho najbližšom okolí. Preto by mali byť rodičia a neskôr učitelia vzorom pre dieťa v oblasti stravovania, ako aj fyzickej aktivity.

Autor článku: Mgr. Slávka Mrosková, PhDr. Dagmar Magurová, PhD., Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: