Definitívnu farbu očí má dieťa až v prvom roku života

Farba očí človeka je veľmi rôznorodá, prechádza v spektre od bledomodrej cez tmavomodrú, zelenú, zelenohnedú, svetlohnedú až po tmavohnedú. "U dieťaťa je definitívna približne v prvom roku života," informovala TASR riaditeľka Centra lekárskej genetiky Fakultnej nemocnice s poliklinikou v Bratislave Edita Halasová.

Po narodení majú všetky deti svetlomodré alebo tmavomodré oči. Podobná farba je podľa Halasovej spôsobená tým, že množstvo pigmentu – melanínu ešte nie je kompletné. "S pribúdajúcimi mesiacmi dieťaťa jeho množstvo postupne pribúda a kondenzuje sa. V priebehu niekoľkých týždňov a mesiacov potom postupne dúhovka tmavne a približne v prvom roku veku je farba očí dieťaťa definitívna," vysvetlila odborníčka. Podľa Halasovej je dedičnosť dúhovky ovplyvnená viacerými faktormi - kombináciou genetickej informácie, vrodenej dispozície a vonkajším prostredím. "Hovorí sa aj o multifaktoriálnej etiológii. Tmavookí rodičia môžu mať deti s očami všetkých farieb," spresnila. Farba očí môže byť odlišná z geografického hľadiska. Väčšina obyvateľov severných oblasti Európy, napr. v Škandinávii, Holandsku, severnom Nemecku je modrooká. "Čím južnejšie krajina leží, tým viac pribúda ľudí s tmavými očami. Takmer výlučne hnedookí sú obyvatelia Ázie a Afriky," dodala.

Tento fakt podľa Halasovej súvisí s geografickými parametrami a najmä s príslušnosťou k rase. "Žltá a čierna rasa má vysoký obsah pigmentu nielen v pokožke, vlasoch, ale aj v očnej dúhovke, s čím súvisí tmavohnedé sfarbenie dúhovky v týchto populáciách," ilustrovala Halasová. Podľa nej má takmer 100 percent aziatov a černochov tmavohnedé očné dúhovky. V Európe je zastúpenie farieb očí rôznorodé, s vysokým takmer 85-percentným zastúpením modrookých v severských krajinách cez takisto vysoké percento tmavookých v južných oblastiach. "Jednoznačné percentuálne zastúpenie v jednotlivých národoch však nie je známe," zhodnotila.

Z literatúry, histórie a "ľudových právd" je známe na základe farby očí označovanie povahy človeka. Napríklad ľudia so zelenými očami sú falošní, modrookí romantici, hnedookí zasa vášniví. Odborníčka na genetiku však takéto hodnotenie považuje za neodborné a vedecky nepodložené. Najčastejším ochorením, ktoré sa viaže s farbou očí, je albinizmus. Pri jeho kompletnej forme melanín v organizme úplne chýba – v koži, vo vlasoch, v očnej dúhovke. "Očná dúhovka je v tomto prípade ružová až červená, pretože, keď chýba pigment, presvitajú len očné cievy. Farba dúhovky sa môže meniť aj po zápalových ochoreniach a aj po úrazoch dúhovky, keď na základe odplavenia pigmentu zbledne," vysvetlila Halasová.

Zároveň upozornila, že oči bez ohľadu na svoju farbu potrebujú dobrú starostlivosť. "K zabezpečeniu dobrej zrakovej ostrosti vnútroočné štruktúry potrebujú kompletný prísun všetkých životne dôležitých živín, špeciálne dostatočné množstvo vitamínu A, C a glukózu," spresnila. "V rámci každodenného života treba zrak chrániť pred silným UV žiarením okuliarmi s vhodnými UV filtrami, pred úrazmi a prašnosťou pracovnými pomôckami, pred alergénmi antialergickými očnými kvapkami a pred vysychaním napr. umelými slzami," uzavrela Halasová.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: