Oko pozostáva z troch základných vrstiev. Vonkajšiu vrstvu tvorí vlastný väzivový obal tvorený zo štyroch pätín nepriehľadnou sklérou (očné bielko). Prednú časť tvorí z jednej pätiny priehľadná rohovka, ktorá je sem vsadená ako hodinové sklíčko.
Zadná časť mihalnice je krytá spojovkou, ktorá vpredu prechádza na očný bulbus a siaha po rohovku. Na skléru sa upína 6 okohybných svalov, ktoré zabezpečujú pohyblivosť oka, rohovka plní predovšetkým optickú funkciu.
Cievnatka (uvea) je strednou vrstvou oka, ktorú tvoria predovšetkým cievy a pozostáva z troch častí – prednej dúhovky, ktorá je viditeľná spredu a má v strede otvor – zrenicu. Ďalším pokračovaním uvey je vráskovcové teleso (slúži na tvorbu komorového moku a akomodáciu) a napokon treťou časťou je bohato prekrvená cievovka, zabezpečujúca výživu pre najvnútornejšiu vrstvu nervových vláken – sietnicu. Tieto nervové vlákna sa zbiehajú do jedného veľkého zväzku – očného nervu a tento vybieha zo zadného pólu oka a pokračuje zložitými nervovými dráhami až do mozgovej kôry v záhlaví.
Na závesnom aparáte vychádzajúcom z vráskovcového telesa je upevnená šošovka, ktorá je ďalšou dôležitou súčasťou optického systému oka. Sklovec vypĺňa dutinu bulbu medzi sietnicou a zadnou plochou šošovky a dáva základ pre tvar a zachovanie vnútroočného tlaku oka.
Zápaly v okolí oka
K najčastejším zápalom patrí jačmeň (hordeolum). Ide o hnisavý zápalový proces mazovej žľazy pri koreni riasy na vonkajšom okraji mihalníc. Zápalový proces mazovej žliazky na vnútornej strane mihalníc (chalazion) môže prebiehať ako akútny alebo chronický zápal, ľudovo nazývaný „studený jačmeň“.
Vážnejšie ochorenie je akútny alebo chronický zápal slzných žliaz. Zvlášť nepríjemný je zápal slzníka, ktorý obvykle vzniká u novorodencov pri nepriechodnosti slzných bodov. Vrodená nepriechodnosť slzných ciest je anomália postihujúca 6 – 8 percent novorodencov. Prekážka priechodnosti je obvykle lokalizovaná v dolnej časti odvodných slzných ciest, v slzovode.
Navonok sa nepriechodnosť prejavuje vlhším okom alebo prebytkom sĺz, ktoré pretekajú cez okraj viečka. Obvykle sa však skoro pripojí infekčná zložka, ktorá v kultivačne výhodnom prostredí slzného vaku privodí premnoženie mikróbov a následne hnisavú sekréciu, ktorá spätne prechádza na spojovku a vyvolá jej zápal. Väčšinou je potrebné mechanické spriechodnenie kanálika sondou. Sondáž je najvhodnejšia v období 2. –3. mesiaca, neskôr je takisto možná, ale pre lekára i dieťa náročnejšia.
Zápaly spojoviek, rohovky a vnútroočné zápaly sú obvykle charakteristické tzv. červeným okom.
Zápaly spojovky
Hlavným príznakom zápalu spojoviek je silné začervenanie a vodnatá, hlienovitá alebo hnisavá sekrécia. Príčinou sú alergie alebo bakteriálne a vírusové infekcie, ďalej poleptanie, poranenie, UV-žiarenie a iné.
Alergické zápaly spojoviek sa vyskytujú predovšetkým u detí, ale ich výskyt sa v súčasnosti zvyšuje aj u dospelej populácie. Alergické ochorenia postihujú v súčasnosti vyše 40 percent populácie. Klinické prejavy bývajú rôzne, pričom za najčastejšie možno považovať prejavy na dýchacom trakte, koži a očnej spojovke. Alergia znamená zvýšenú citlivosť na látky – alergény, ktoré bežnému človeku nespôsobujú žiadne zdravotné komplikácie či problémy, ale u citlivého človeka vyvolávajú alergickú reakciu. Najčastejšími alergénmi v našom okolí sú peľ, prach, perie, zvieracia srsť, roztoče, chemikálie v pracích a v čistiacich prostriedkoch, kozmetika. Charakteristickým prejavom je opuch očných spojoviek a mihalníc, ktorý môže byť tak masívny, že dieťa ani poriadne nevie otvoriť oči.
Ďalšími prejavmi sú sčervenanie, svrbenie, slzenie, častá je aj svetloplachosť až bolesti očí. K alergickým prejavom patria aj často a súčasne so zápalom spojoviek sa vyskytujúce ekzémy na viečkach, prejavujúce sa začervenaním, šupinkami, svrbením.
Inými druhmi zápalov sú zápaly infekčné, najčastejšie bakteriálne alebo vírusové. Prejavujú sa sčervenaním očí, sekréciou, od slzenia, cez hlienový výtok až po hnisavú sekréciu, rezaním, pálením očí. V lete sa často vyskytuje tzv. plavárenský katar, spôsobený chlamýdiovou infekciou v nedostatočne chlórovaných bazénoch. U detí tieto zápaly často sprevádzajú zápaly horných dýchacích ciest. Tu je väčšinou nutná antibiotická liečba, ktorú predpíše očný lekár.
Zápaly rohovky
Akútne zápaly rohovky znižujú zrakovú ostrosť a môžu spôsobiť až stratu zraku. Príčinou bývajú bakteriálne a častejšie vírusové zápaly. Vred rohovky spôsobuje výraznú poruchu zraku a bolesti. Príčinou je bakteriálna infekcia. Na rohovke sa vytvára rôzne hlboký defekt. Ekzematózny zápal rohovky (phlyctaenulózny) sa prejavuje drobnými rohovkovými vriedkami, často recidivuje, bez liečenia hrozí prípadne i perforácia bulbu. Príčinou je obvykle alergická reakcia. Herpes simplex rohovky (povrchný herpes rohovky) je spôsobený herpetickým vírusom, prejavuje sa poruchou zraku, svetloplachosťou, slzením, bolesťou, pocitom cudzieho telieska. Terčovité skalenie rohovky (keratitis disciformis – hlboký herpes rohovky) spôsobuje značné zhoršenie zraku. V súčasnej dobe pribúda počet nositeľov kontaktných šošoviek. U tých nositeľov, ktorí nedodržujú základné hygienické pravidlá pri ich ošetrení alebo ich nosia nad odporúčanú dobu, môže dôjsť k zápalu rohovky.
Vnútroočné zápaly
Zápaly dúhovky, vráskovcového telieska a zadného segmentu oka bývajú združené s viac či menej výrazným zhoršením zraku. Iridocyklitída (zápal dúhovky a vráskovca) je zapríčinená bakteriálnou, vírusovou alebo pliesňovou infekciou buď pri perforujúcich poraneniach oka alebo krvnou cestou. Inou príčinou môže byť chronické reumatické ochorenie. Podobné príčiny, ale aj parazitárna infekcia môžu vyvolať chorioretinitídu (zápal cievovky a sietnice). Ak je vyvolávajúca infekčná príčina zvlášť výrazná alebo je znížená odolnosť organizmu, môže infekčný proces zachvátiť celú strednú a vnútornú vrstvu oka. Vtedy hovoríme o endoftalmitíde. Ak infekčný proces zachváti všetky štruktúry oka vrátane vonkajšieho obalu, hovoríme o panoftalmitíde. Obe ochorenia sú mimoriadne závažné, spôsobujú zníženie až stratu zrakovej ostrosti a sú bolestivé.
Všetky očné zápaly sú liečiteľné. Ich liečba patrí do rúk odborného očného lekára.
Autor článku: MUDr. Zuzana Sedláčková, Bedeker zdravia