Nepriateľ hluk

Nepriateľ hluk
Zdroj: bigstockphoto.com

Žijeme v relatívnom komforte priemyselne vyspelej spoločnosti, užívame si všetky jej vymoženosti, ale len neradi si pripúšťame vedomie ceny, ktorú musíme za pohodlie a moderné technológie zaplatiť. Jednou z nich je strata ticha.

Jedna z najbežnejších definícií hovorí, že hluk je každý rušivý, obťažujúci alebo škodlivý zvuk. Na rozdiel od definície zvuku, ktorá obvykle hovorí len o fyzikálnej podstate akustického vlnenia, sa v definícii hluku skrýva oveľa viac – biologický účinok i subjektívne hodnotenie, celý komplexný a neraz aj komplikovaný problém hluku. Veď ako jednoznačne pristupovať k čomusi, čo je pre niekoho zdrojom príjemných pocitov, pre iného zas neriešiteľným problémom? Čo pre jedného je nepríjemným sprievodným javom vykonávanej práce, pre druhého zas vytúženým výsledkom jeho činnosti? Okrem toho - na rozdiel od väčšiny iných faktorov prostredia - v prípade hluku neexistuje ani jednoznačné rozdelenie na pracovné a životné prostredie. Hluk je dnes už totiž všade a to dokonca až v takej miere, že hovoríme o zvukovom znečistení, o akustickom smogu.

Ako budeme počuť?

Špecifickým cieľom pôsobenia hluku je sluchový orgán, ucho, a zmeny sluchu sú aj najjednoznačnejším meradlom účinkov akustickej energie. Na vyvolanie závažných sluchových zmien je potrebné pôsobenie zvuku dostatočne vysokej intenzity a dĺžky trvania, takže je pochopiteľné, že problematika hluku sa stáva dôležitou predovšetkým v rámci profesionálnej expozície. Hluk je najfrekventovanejším faktorom pracovného prostredia, pričom len na Slovensku bolo v roku 2008 exponovaných nadmernému hluku viac ako 88 300 zamestnancov najrôznejších ekonomických odvetví. Napriek všeobecne prijímanému názoru, že ohrození sú len (alebo najmä) zamestnanci priemyselných odvetví, existuje aj množstvo iných profesií, ktoré môžu byť exponované hluku presahujúcemu limity. Expozícia nadmernému hluku existuje aj u profesionálnych hudobníkov, zamestnancov hudobných klubov a barov, vysoké hladiny hluku boli namerané napríklad v školách, vysoká je profesionálna expozícia hluku u zamestnancov tzv. call centier a podobne. Podľa údajov Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci je strata sluchu vyvolaná hlukom jednou z najrozšírenejších chorôb z povolania v Európe (spolu s dermatitídou a ochoreniami pohybovej sústavy).

Zhoršenie sluchu však už dávno nie je len problémom pracovníkov výrobných prevádzok, ale čoraz častejšie sa stáva už aj problémom bežnej populácie. Nestále sa zvyšujúce hladiny hluku v pracovnom, ale aj v životnom prostredí, čoraz väčšie množstvo aktivít spojených s menšou či väčšou produkciou hluku a čoraz menšie množstvo príležitostí oddýchnuť v tichu kladú zvýšené nároky na sluchový orgán a zmenšujú možnosti jeho regenerácie. Úroveň počutia sa zhoršuje každou generáciou, podľa britských štúdií sa prah počutia posunul v priebehu minulého storočia približne o päť decibelov. Nemalou mierou sa na tom podieľajú aj rôzne rekreačné aktivity a koníčky– napríklad jedna štúdia, spočívajúca v náhodnom meraní hladiny zvuku v slúchadlách prehrávačov amerických teenagerov preukázala, že každý tretí z nich počúva hudbu na úrovni prekračujúcej bezpečné hladiny.

Hluk neškodí len sluchu

Dlho prevládal názor, že nadmerná expozícia hluku poškodzuje len sluch. V posledných desaťročiach sa však ukázalo, že na ľudské zdravie môže mať negatívny účinok aj hluk nižších hladín a že zmeny zdravotného stavu sa nemusia prejavovať len na počutí, ale majú oveľa širšie spektrum prejavov. Na rozdiel od sluchových zmien, pri ktorých je vzťah medzi pôsobiacim hlukom a zmenami počutia zrejmý a kvantifikovateľný, sa však nešpecifické, systémové účinky hluku preukazujú oveľa ťažšie.Vplyv hluku na srdcovo-cievny systém bol už dokázaný mnohými epidemiologickými štúdiami. Hluk pôsobí ako stresor, akútna expozícia hluku aktivizuje autonómny nervový a hormonálny systém a vedie k prechodným zmenám, ako sú zvýšenie krvného tlaku, zvýšenie pulzovej frekvencie alebo vazokonstrikcia. V dôsledku dlhotrvajúcej expozície sa však u vnímavých jedincov časom môžu vyvinúť trvalé zmeny v podobe zvýšeného tlaku a ischemickej choroby srdca. Vzťah hluku a možného vzniku srdcovo-cievnych zmien je už pomerne jednoznačne preukázaný u pracovnej expozície, celý rad štúdií však poukazuje na možnú súvislosť aj u obyvateľov dlhodobo vystavených hluku z blízkych frekventovaných komunikácií alebo letísk.

K iným nepriaznivým účinkom hluku patrí nepriaznivé ovplyvňovanie spánku. Mení sa nielen jeho kvalita, ale aj fyziologická odozva organizmu v podobe zmien krvného tlaku, srdcovej frekvencie alebo frekvencie dýchania. S nedostatočným spánkom sú následne spojené aj ďalšie prejavy: poruchy koncentrácie, zvýšená únava, zmeny nálady, bolesti hlavy a podobne. Ako poukazujú viaceré štúdie, i keď si človek na hlučné okolie zdanlivo dokáže zvyknúť, ku skutočnej adaptácii organizmu na hluk nedochádza ani po mnohých rokoch.

Spektrum problémov, ktoré môžu byť spojené s expozíciou nadmernému hluku, je naozaj široké a prejavuje sa v mnohých oblastiach. Neprimeraná hluková záťaž je najčastejšie pociťovaná ako obťažovanie hlukom, problémom sú aj rušivé účinky hluku. Obťažovanie a rušivosť hluku sú do veľkej miery subjektívne kategórie a závisia od mnohých faktorov, napríklad od veku a pohlavia, od typu hluku a vzťahu exponovanej osoby k nemu, do akej miery interferuje hluk s práve vykonávanou činnosťou, dokonca sa do neho premietajú aj geografické podmienky a miestne zvyklosti. Hluk narúša aj proces koncentrácie, sťažuje proces učenia, sťažuje vzájomnú komunikáciu.

Viacerí autori, ktorí sa venovali vzťahu medzi celkovou chorobnosťou a expozíciou hluku, konštatovali u populácie žijúcej v lokalitách s nadmernou hlučnosťou vyššiu chorobnosť a vyššiu konzumáciu liekov.

Prvoradá je prevencia

Podobne ako v iných prípadoch, aj v oblasti pôsobenia hluku na človeka je dôležitá najmä prevencia. Naša legislatíva ukladá celý rad povinností, ktoré majú za cieľ chrániť naše zdravie pred škodlivými účinkami nadmerného hluku. V životnom prostredí sú prevádzkovatelia zdrojov hluku okrem iného povinní zabezpečiť, aby expozícia obyvateľov a ich prostredia bola čo najnižšia a neprekročila prípustné hodnoty, vykonávať pravidelné merania hluku; príslušné právne normy stanovujú povinnosti aj pre ďalšie subjekty. Slovenská republika, podobne ako iné štáty Európskej únie, sa zaviazala vypracovávať tzv. hlukové mapy, ktoré majú identifikovať miesta s nadmernou hlučnosťou.

V pracovnom prostredí zamestnávatelia musia zabezpečiť technické, organizačné a iné opatrenia, ktoré vylúčia alebo na najnižšiu možnú mieru znížia expozíciu zamestnancov hluku. Opatrenia vykonávané na ochranu zdravia zamestnancov by mali byť zamerané predovšetkým na celkové zníženie úrovne hluku alebo jeho odstránenie, a osobné ochranné pracovné prostriedky (chrániče sluchu) by sa mali využívať až vtedy, keď nie je možné znížiť expozíciu hluku a zabezpečiť ochranu zdravia zamestnanca inými spôsobmi.

Existujú však aj iné možnosti, ako chrániť vlastné zdravie pre účinkami hluku. Tie nemusia byť stanovené len legislatívou, ale môžeme k ochrane svojho zdravia prispieť aj sami - napríklad pochopením toho, že aj hluk dokáže škodiť.

Autor článku: MUDr. Miloš Janoušek, CSc., Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: