Mozgové bunky odumierajú pri náhlom zastavení obehu kvôli nedostatku kyslíka po troch až piatich minútach. To, či pacient odíde z nemocnice bez závažného poškodenia alebo nie, závisí od času, počas ktorého je mozog neokysličený. Pomôcť aspoň niektorým by mala riadená hypotermia, teda kontrolované chladenie pacienta s obnoveným obehom krvi, ktorú v súčasnosti zavádza do praxe spoločnosť Emergency Medical Service (EMS), prevádzkujúca sieť záchranných staníc v okresoch Poprad, Kežmarok a Stará Ľubovňa.
"Cieľom je schladiť mozgové bunky. Zistilo sa, že podchladená mozgová bunka odoláva poškodeniu lepšie, respektíve je chránená pred poškodením, ku ktorému došlo počas neprítomnosti kyslíka. Je to veľmi dôležité, pretože v prípade, ak je mozog vystavený nedostatku kyslíka pri bežnej telesnej teplote, v priebehu troch až piatich minútach mozgové bunky odumierajú a ich činnosť sa už nikdy nezregeneruje. Ak odumrie kritické množstvo týchto buniek, mozog zostáva natrvalo poškodený a pacient sa dostáva do stavu bdelej kómy," uviedol pre TASR Anton Hanušin z EMS.
Riadená hypotermia je vlastne riadené podchladenie o dva až dva a pol stupňa. "Na telo sa prikladajú vaky s chladiacim médiom, alebo do žily sa vpravuje chladný roztok. Podstatné je, že počas postupu musíme monitorovať teplotu tela. Máme špeciálny teplomer, ktorý sa umiestňuje do ucha a meria teplotu kontinuálne," vysvetlil postup doktor Hanušin. Dodal, že cieľovú teplotu treba dosiahnuť čo najskôr, potom ju 24 hodín udržiavať. Následný návrat na pôvodnú telesnú teplotu musí byť postupný.
Záchranári EMS mesačne resuscitujú päť až desať pacientov. Pri zavedení riadenej hypotermie budú spolupracovať aj partnerské organizácie z Bánoviec nad Bebravou a Kysúc. Poznatky a skúsenosti budú monitorovať a výsledky zverejnia na jesennom kongrese Záchrana 2009. Pri realizácii metódy by mali participovať aj nemocnice.
Riaditeľ EMS Ján Hencel pripomenul, že sieť záchranných zdravotných služieb je síce hustá, ale napriek tomu sa nie vždy podarí prísť k pacientovi v čase, ktorý umožní zachrániť mozgové bunky, a teda zabezpečiť návrat všetkých mozgových funkcií. To, či pacient odíde z nemocnice bez závažného poškodenia alebo nie, závisí od času, počas ktorého bol mozog neokysličený. Zistilo sa, že ak je chladenie vykonávané včas a správne, zvyšuje sa pravdepodobnosť prežitia takejto príhody bez závažných následkov až dvojnásobne. Napriek tomu, že sa realizovalo množstvo štúdií, na Slovensku tento trend nie je štandardne aplikovaný. Pre úspech tejto metódy je však nevyhnutné, aby chladenie pokračovalo aj po prijatí pacienta do nemocnice. Vyžaduje teda nielen doplnenie vybavenia sanitných vozidiel, ale tiež spoluprácu poskytovateľov nemocničnej zdravotnej starostlivosti.
Autor článku: TASR