Reakcie ľudí na krízovú situáciu sú rozdielne a veľakrát nevyspytateľné. "Len päť až desať percent z nich dokáže v nej konať racionálne a okamžite, resp. sa bez problémov dajú použiť pri rôznych kritických situáciách, 10 až 25 percent ľudí totálne spanikári a väčšinou dokážu skomplikovať aj následnú prácu záchranárov," pre TASR to konštatoval Samuel Hruškovic z Rescue teamu Slovakia.
Dodal, že takýchto ľudí je najvhodnejšie čo najskôr vzdialiť od miesta krízovej situácie. Podľa štatistík 50 - 70 percent ľudí býva šokovaných, ale "použiteľných". "Táto skupina predstavuje najväčšie percentuálne zastúpenie a po usmernení dokážu byť záchranárom nápomocní," spresnil. Podľa skúseností Hruškovica je reagovanie v krízových situáciách podmienené nielen osobnosťou človeka, ale aj pripravenosťou a množstvom informácií o prvej pomoci. "Na krízové situácie by mal byť človek pripravený. Keď robíme kurzy prvej pomoci, neučíme ľudí len prvú pomoc vo všeobecnosti, ale vysvetľujeme im aj to, ako majú danú situáciu zvládnuť psychicky," vysvetlil s tým, že racionálne a okamžite konať môže iba človek, ktorý vie presne, čo má robiť a má v tomto smere dostatočné odborné skúsenosti.
Napríklad v najbežnejšej situácii, keď človek odpadne na ulici, ľudia bez základných znalostí prvej pomoci postihnutého v drvivej väčšine hneď dvíhajú bez toho, aby skontrolovali jeho základné životné funkcie - dýchanie a činnosť srdca. "Ak sú v poriadku do príchodu záchranárov treba iba postihnutému zdvihnúť nohy do tzv. protišokovej polohy, aby sa mu prekrvil mozog," uviedol. Záchranár tiež upozornil, že každú krízovú situáciu treba vnímať reálne a vedieť kriticky posúdiť všetky skutočnosti. "Emócie negatívne ovplyvňujú rozhodnutia a riešenie krízovej situácie," zhodnotil. "Ľudia by sa mali naučiť poskytovať prvú pomoc a najmä by mali byť ochotní ju v každej situácii poskytnúť. Raz sa im totiž môže stať, že sa na mieste obete dopravnej nehody alebo inej tragédie môžu ocitnúť oni alebo niekto z ich blízkych a budú potrebovať pomoc "neznámeho náhodného okoloidúceho", ktorý im môže, resp. nemusí zachrániť život," zamyslel sa Hruškovic.
Podľa jeho informácií štatistiky súdnych pitiev potvrdzujú, že až 60 percent úmrtí (cca 350 ľudí na Slovensku ročne) pri dopravných nehodách by nemuselo byť, keby postihnutým svedkovia nehody poskytli správnu predlekársku prvú pomoc. "Aj keď záchranné zložky na Slovensku fungujú na vysokej úrovni, laická záchranárska pomoc je na pomerne nízkej úrovni," zamyslel sa. Zároveň upozornil, že pri dopravnej nehode zastaví zo sto vodičov iba desať a iba jeden zo sto vie poskytnúť prvú pomoc. "Svedkovia nehody často ani nezavolajú a nekontaktujú záchranné zložky," dodal Hruškovic. Záchranár v tejto súvislosti apeloval, že aj keď je už niekoľko minút po nehode, stále nikto nemusel záchranné zložky zavolať. "Pokiaľ ste svedkami dopravnej nehody alebo nejakého úrazu, vždy treba radšej kontaktovať záchranné zložky a spýtať sa či bola daná udalosť nahlásená. Radšej niekoľkokrát ako vôbec," vyzval Hruškovic.
Autor článku: TASR