Plávanie pozitívne vplýva na správne držanie tela, formuje jeho problémové partie, odbúrava nadbytočné tuky, zlepšuje fyzickú a psychickú kondíciu, obranyschopnosť a imunitu.
Plávanie je optimálne pre ľudí s postihnutím pohybového aparátu a je vhodné pre všetky vekové kategórie. Plávanie vyvážene namáha svaly, pretože hmotnosť tela je vo vode rovnomerne rozložená, rytmicky sa strieda napínanie svalstva a jeho uvoľňovanie. Plávaním sa precvičujú všetky svalové skupiny, je aj vhodnou prevenciou pred úrazmi chrbta a zmierňuje jeho bolesti.
Mechanické vplyvy vodného prostredia
Využíva sa hlavne účinok hydrostatického tlaku a vztlaku. Hydrostatický tlak pôsobí až na okostnicu, teda aj na všetky krvné a lymfatické cievy a hlavne povrchové žily, priaznivo vplýva na opuchy. Pôsobí ako elastická bandáž, čo pri poškodení puzdier a väzov dodáva kĺbu viac stability.
Hydrostatický vztlak vody príjemne nadľahčuje. Po ponorení do vody po krk človek s hmotnosťou približne 70 kg váži len asi 8 kg. Pohyb, ktorý je na suchu bolestivý alebo namáhavý, sa dá vo vode vykonať bezbolestne a nenásilne, navyše sa človek nemusí obávať pádu. Odporom vody sa posilňujú jednotlivé svalové skupiny, pričom sa harmonicky rozvíja statická a dynamická funkcia. Pri cvičení vo vode nedochádza ku krajným polohám kĺbových plôch následkom švihového pohybu, pretože odpor vody narastá s rýchlosťou pohybu. Tento je 7 – 12-krát väčší ako odpor pri cvičení na suchu.
Na druhej strane je vode väčšie riziko nesprávne vykonaného pohybu, ako pri cvičení na suchu. Dôraz sa kladie na správnu východiskovú polohu a fixáciu, necvičiaca časť tela má byť dobre stabilizovaná, pohyby dolnými končatinami sa musia vykonávať v správnom smere a rozsahu, inak sa cvičenie minie účinkom.
Tepelný vplyv
Teplota vody sa obvykle pohybuje od 34 do 36 şC- izotermálna teplota, t. j. teplota, ktorá má nulové nároky na termoreguláciu. Tepelná energia vody je v porovnaní so vzduchom 23-krát väčšia, preto voda ďaleko výraznejšie ohrieva alebo ochladzuje telesný povrch.
Chemický vplyv
Závisí na chemickom zložení, pH a pod. Voda môže byť obohatená rôznymi prísadovými látkami (minerály, plyny, rastlinné prísady) a využívať ich účinkov.
Plávanie pôsobí regeneračne aj na krvný obehový systém. Už len samotné ponorenie do vody od 18 do 30 ş C spôsobí pokles tepovej frekvencie. Po ponorení do vody o teplote 35 – 37 °C či 15 °C tepová frekvencia naopak stúpa, čo je sprevádzané v teplej vode vazodilatáciou a v chladnej vode vazokonstrikciou a hyperventiláciou. Ďalším plusom je horizontálna poloha, kedy sa uľahčuje návrat krvi do srdca z veľkého obehu, a tým ho odbremeňuje. Cvičenie vo vode je bez akýchkoľvek otrasov a tým účinnejšie chráni naše kĺby, ale i kardiovaskulárny systém. Tiež nemožno opomenúť pôsobenie vody na hrudný kôš a na pľúca. Tlak vody na hrudník podporuje vydychovanie, čím vlastne núti hrudníkové svalstvo intenzívnejšie pracovať, a to samozrejme vedie k zvýšeniu pľúcnej kapacity.
Pobyt vo vode výrazne ovplyvňuje metabolizmus, krvný obeh, dýchanie a funkciu žliaz s vnútornou sekréciou, je prebúdzačom energie pre cievny systém a látkovú výmenu. Pri každej intenzívnej aeróbnej činnosti sa telo zahreje a vyrába teplo. No a práve to teplo je z tela odvádzané vodou rýchlejšie ako vzduchom. Tým sa energetický výdaj niekoľkonásobne zvýši. A keďže sa teplo neodvádza potením, ale vodou, nezaťažuje sa ani krvný obeh.
Plávanie a cvičenie vo vode sa pre svoje všestranné účinky využíva aj ako liečebná metóda, ktorú ordinuje odborný rehabilitačný lekár. Vyšpecifikuje typy cvičení pre určitú diagnózu a zohľadní aj pridružené ochorenia, stav srdcového, pľúcneho a cievneho systému i tlak krvi. Zapája do činnosti svalové skupiny, ktoré sú v bežnom živote zanedbávané. Odľahčuje chrbticu a celý podporný aparát.
Plávaním a cvičením vo vode sa priaznivo ovplyvňuje nielen postihnutý orgán, ale i celkový stav pacienta a preto je vhodné, keď sa stanú pravidelnou súčasťou našich pohybových aktivít a režimov.
Autor článku: Bedeker zdravia