Problémy s chrbticou nepostihujú len ľudí vo veku okolo 30 a 40 rokov, ale presúvajú sa do stále nižších vekových ročníkov. Pre TASR to uviedol Anton Guth z Kliniky rehabilitácie, fyziatrie a balneológie v Bratislave.
"Ochorenia chrbtice a zlé držanie tela sa posúvajú do stále nižších ročníkov. Pravidelne sa s nimi stretávame už u prvákov, druhákov a blížime sa k tomu, že polovica detskej populácie nesprávne zapája svalové skupiny a drží zle pohybový aparát," spresnil Guth. Dodal, že u detí sa stále častejšie prejavujú znaky nesprávneho držania tela, ku ktorým patria asymetrické postavenie pliec a lopatiek, vypučené brucho, zhrbený chrbát a predsunuté držanie hlavy. Skolióza, čiže chybné držanie chrbtice, spôsobujúce vykrivenie chrbtice do strán a rotáciu stavcov, predstavuje jedno z najrozšírenejších ochorení chrbtice. Až 80 percent skolióz vzniká vo veku 10 až 18 rokov. Nezachytenie nástupu skoliózy môže viesť podľa odborníka k trvalému poškodeniu chrbtice. "Problémom je, že skolióza zväčša nebolí," upozornil a vysvetlil, že podľa tvaru zakrivenia rozoznávame dva druhy skolióz – veľkooblúkovú, pri ktorej pripomína chrbtica písmeno C a kompenzovanú, kedy tvar chrbtice pripomína písmeno S.
Liečba skoliózy podľa Gutha závisí od veku dieťaťa, typu skoliózy a stupňa zakrivenia. V ľahších prípadoch pomáha spevňovanie svalového korzetu cvičením, pri ťažších stupňoch rozvoja skoliózy sa vyžaduje aj niekoľkomesačné nosenie korzetu. "Úspešnosť liečby skoliózy závisí od jej včasného záchytu. Rodičia si musia pozorne všímať postoj detí pri rôznych činnostiach," povedal. Medzi príznaky začínajúcej skoliózy patrí nerovnomernosť vyčnievania lopatiek, postavenia ramien, vykrivenie chrbtice v driekovej časti a sťažnosti dieťaťa na únavu. "Chrbtica dieťaťa sa podobne ako ostatné systémy organizmu vyvíja postupne, ale keď dieťa začne okolo jedného roka chodiť, už musí byť schopná niesť váhu celého tela," dodal.
Príčinami vzniku skoliózy sú nedostatok pohybu, jednostranné preťažovanie chrbtice, napr. nosením tašky v jednej ruke, jednostranné zameranie na šport, nesprávne sedenie, ktoré nerešpektuje pravidlo pravých uhlov. "Chodidlá by pri ňom mali siahať na zem, a uhly medzi lýtkami a stehnami, stehnami a chrbtom, ale aj predlaktím a ramenami by mali byť pravé. Rodičia kvalitu podmienok pre sedenie dieťaťa často podceňujú," upozornil rehabilitačný lekár. Vývinu chrbtice detí podľa neho najviac škodí sedenie a státie. Statická aktivita vyžaduje nadmerné zapájanie len jednej svalovej skupiny, teda statických svalov. Dynamické svaly sú na druhej strane utlmované, čo má za následok nesprávne postavenie a zaťaženie chrbtice. Pri predchádzaní vzniku skoliózy považuje Guth za najdôležitejší prirodzený a optimálny pohyb. Deti by mali čo najmenej ležať, vyhýbať sa statickému sedeniu a státiu a čo najviac sa hýbať. "Najmä letné obdobie je príležitosťou rozhýbať naše deti stuhnuté zo školských lavíc a sedenia pred počítačmi. Rodičia majú príležitosť tráviť veľa času na prechádzkach alebo túrach v prírode, pretože chôdza je pre organizmus najvlastnejšia a najfyziologickejšia činnosť," zamyslel sa s tým, že deti by mali chodiť čo najviac a cez leto je vhodné aj chodenie naboso. Podľa odborníka pre deti nie sú vhodné športové vrcholové aktivity, pretože devastujú pohybový aparát. V športoch, v ktorých sú behy, skoky, doskoky spojené s rotáciou ako napr. basketbal, volejbal, futbal – ak sú tieto aktivity robené dlhodobo a intenzívne, často majú za následok problémy s kĺbmi, v oblasti chrbtice, členkov a bedrových kĺbov. Z hľadiska optimálneho vývinu chrbtice a pohybového aparátu detského a dospievajúceho organizmu uviedol odborník plávanie, bicyklovanie, in-line korčule alebo jazdu na koni.
Autor článku: TASR