Prostredie železníc láka deti k hrám a experimentovaniu

Kolízie človeka alebo dopravného prostriedku s vlakom patria k najtragickejším nehodám, zväčša s fatálnymi dôsledkami. Podľa Samuela Hruškovica z Rescue teamu Slovakia je v prvom rade dôležité, aby vodiči cez železničné priecestie prechádzali vždy so zaradenou rýchlosťou. "Deťom v prvom rade treba dôkladne vysvetliť, aké riziká im na železniciach a koľajnicových tratiach hrozia. Treba myslieť nielen na riziko zrazenia, ale aj na riziká vysokého napätia," uviedol pre TASR. Podľa jeho skúseností veľa detí pri hrách lozí v staniciach po odstavených vagónoch a neuvedomujú si, že keď vyjdú na strechu vagóna, v prípade elektrifikovanej časti koľajiska sú vystavené vysokému napätiu.

Na železnici sa využívajú dva druhy vysokého napätia - 3000 voltov alebo 25.000 voltov – obe však môžu spôsobiť smrť alebo ťažké popáleniny. Hruškovic upozornil, že elektrický prúd človeka zasiahne už pri priblížení sa k vedeniu, na zasiahnutie netreba priamy kontakt. "Vzdialenosť menšia ako 1,5 metra je životu nebezpečná, preto každé vyšplhanie sa na strechu vagóna pokladám za sebevražedné konanie," varuje Hruškovic. Pri zasiahnutí prúdom vysokého napätia môže prísť k zlomeninám dlhých kostí, sekundárne hrozí pád z vagóna, ktorý spôsobuje ďalšie dodatočné zranenia. "Úraz spôsobený vysokým napätím je životu nebezpečný a deti treba neustále upozorňovať na to, že železnica nie je miestom na hranie," dodal Hruškovic.

Maximálna povolená rýchlosť rýchlikov na Slovensku je 160 kilometrov za hodinu. Pri takejto rýchlosti je brzdná dráha vlaku 1400 – 1700 metrov. Dieťa, ktoré meria 80 cm alebo 1,2 m, je pre rušňovodiča len bodka na trati, ktorú môže zaregistrovať v poslednej chvíli. Pri hrách v blízkosti koľají môže prechádzajúci vlak dieťa zachytiť. "Preto ich treba viesť k tomu, aby sa nehrávali ani v blízkosti železničných koľají a v priestoroch železničných staníc alebo železničného depa," upozornil Hruškovic. Na prechádzanie cez koľaje treba využívať len na to určené miesta, železničné priecestia. Vždy treba akceptovať signalizáciu a na červené svetlá rozhodne neprechádzať. "Železničnú trať nikdy neprechádzame v blízkosti neprehľadnej zákruty. Ak sme ale nútení ju prejsť, neprechádzame cez výhybky, v ktorých môže uviaznuť noha. Pri prechádzaní cez viacero koľajísk treba dávať pozor, aby sme sa nedostali medzi dva vlaky prechádzajúce po susedných koľajiskách," vysvetlil.

Pokiaľ deti cestujú vlakom, treba ich viesť k tomu, aby za žiadnych okolností nenaskakovali na rozbiehajúci sa vlak, aby vo vagónoch vedeli správne stáť, aby nestáli v blízkosti dverí a počas jazdy sa nevykláňali z okien. Ak čakajú na vlak na peróne, treba stáť viac ako meter od jeho okraja, pretože sa môže stať, že bežiaci cestujúci do nich sotí, pričom pri menšej vzdialenosti od kraja perónu hrozí pád do koľajiska. Rizikovými oblasťami sú aj železničné mosty a tunely, kam človek nesmie vkročiť. Vyskakovanie z vlaku považuje zo skúseností Hruškovic za najkratšiu cestu k invalidite, resp. zabitiu. Vystupovať z vlaku treba až po úplnom jeho zastavení, dvere na vagóne treba otvárať tiež až po zastavení. "Akcelerácia moderných elektrických vlakových súprav je dnes vysoká a vyskočiť na zem, ktorá sa nepohybuje v rýchlosti napr. 30-40 km/h, často vedie k pádu, pri ktorom sa človek dostáva pod kolesá vlakovej súpravy," ilustroval.

Veľmi nebezpečnou detskou zábavou je podľa Hruškovica kladenie rôznych predmetov na koľajnice, ktoré môžu spôsobiť vykoľajenie vlaku. Rovnako nebezpečné je aj hádzanie kameňov do idúceho vlaku, ktoré môžu ohroziť na živote rušňovodiča alebo cestujúcich alebo poškodiť cudzí majetok, čo sa považuje za trestný čin.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: