Nesprávne nastavená klíma môže byť zdrojom zdravotných ťažkostí

Nesprávne nastavená klíma môže byť zdrojom zdravotných ťažkostí
Zdroj: bigstockphoto.com

Klimatizáciu v miestnosti treba správne nastaviť, inak môže byť zdrojom zdravotných ťažkostí. Pri prechode z chladnejšieho do teplejšieho prostredia by nemal byť rozdiel v teplotách vyšší ako 5 až 7 stupňov Celzia. Pre TASR to uviedla Oľga Miklánková z Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR v Bratislave. "Je to najmä preto, že pri prechode z prostredia, v ktorom je chladno, do horúceho môže dôjsť k tzv. teplotnému šoku, ktorý môže viesť až k celkovému oslabeniu organizmu. Na to, aby si telo zvyklo na vysokú teplotu ovzdušia, je potrebný istý čas na prispôsobenie sa, nastavenie a spustenie termoregulácie," vysvetlila.

Klimatizácia upravuje vzduch na požadované hodnoty teploty a vlhkosti. Vykonáva komplexnú úpravu vzduchu, ohrieva ho, ochladzuje, filtruje, zvlhčuje, odvlhčuje a reguluje rýchlosť prúdenia vzduchu v priestoroch, kde sa nedá vetrať prirodzeným spôsobom, ale musí byť podľa odborníčky nastavená tak, aby ľudia v týchto miestnostiach mali pocit pohodlia a komfortu. Miklánková zároveň upozornila, že pobyt v klimatizovaných priestoroch neznášajú všetci ľudia rovnako dobre. "Na klimatizované prostredie reagujú horšie ľudia s oslabeným imunitným systémom a senzitívnejší ľudia," spresnila.Ako dodala, u niektorých ľudí môže pobyt v klimatizovaných priestoroch spôsobovať bolesti hlavy, malátnosť a v niektorých prípadoch môže prísť až k vzniku prechladnutia. K najčastejším ochoreniam z klimatizácie patria bolesti hrdla, dýchacie problémy, angínové bolesti v krku, pocit upchatého nosa, bolesti dutín. Nevhodne nastavená klimatizácia môže spôsobovať aj bolesti chrbtice alebo zápaly močových ciest.

Klimatizáciu treba podľa odborníčky nastaviť tak, aby nevznikal zbytočný prievan a aby ľuďom spôsobovala pocit pohody, vyhovovala viacerým a nebola príčinou rôznych chorôb. "Prúdenie vzduchu z klimatizácie by nemalo smerovať priamo na človeka. Nemal by vznikať zbytočný prievan," povedala s tým, že po štyroch hodinách treba klimatizáciu na čas vypnúť, pričom ľudia s chronickými ochoreniami, oslabeným imunitným systémom a senzitívni ľudia by ju mali používať kratšie alebo vôbec nie. Pri prechode z klimatizovaného do vonkajšieho prostredia môžu ľudia pociťovať prudkú záťaž na organizmus. Miklánková odporučila pred prechodom do vonkajšieho prostredia zostať niekoľko minút v neklimatizovaných priestoroch budovy, napr. vo vestibule alebo na chodbe, aby si organizmus vyrovnal teplotu a nezažil tzv. teplotný šok alebo ho môžeme zmierniť aj tým, ak sa pred odchodom z klimatizovaného priestoru napijeme nechladeného nápoja.

Dôležitým aspektom používania klimatizácie je podľa nej pravidelná údržba a čistota celej klimatizačnej jednotky, teda aj filtrov klimatizačného zariadenia. Ich úlohou je okrem zabezpečovania cirkulácie vzduchu pri jeho prečisťovaní aj zachytávanie a inaktivovanie vírusov, plesní a baktérií, znižovanie prašnosti a množstva peľu v priestore. Ak nie sú filtre dostatočne pravidelne čistené alebo vymieňané, môžu sa mikroorganizmy dostať späť do prúdiaceho vzduchu a sekundárne zapríčiniť kontamináciu ovzdušia klimatizovanej miestnosti. Vo vnútornom ovzduší budov sa tak môžu vyskytovať aj v niekoľkonásobne vyšších koncentráciách než vo vonkajšom prostredí. Ľudia, ktorí sú alergickí na plesne a baktérie, potom môžu podľa Miklánkovej trpieť nádchou, vyrážkami, ekzémami či astmou."Pokiaľ majú ľudia pocit, že klíma nefunguje tak ako treba, môžu sa obrátiť na príslušný regionálny ÚVZ alebo na ÚVZ SR, kde je zriadené Národné referenčné centrum pre vnútornú mikroklímu, ktoré je schopné meraním objektivizovať mikroklimatické parametre, ako sú rýchlosť prúdenia vzduchu, teplota a relatívna vlhkosť a posúdiť, či vyhovujú podmienkam legislatívnych predpisov," uzavrela Miklánková.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: