Mikrostomatológia alebo trhať či netrhať?

Mikrostomatológia alebo trhať či netrhať?
Zdroj: bigstockphoto.com

Takmer každý dospelý človek sa už zaoberal dilemou, či je nutné dať si vytrhnúť boľavý zub alebo existujú aj iné možnosti.

Aké sú v takomto prípade hranice možnosti zachovania zuba? Niekedy vie zub narobiť také starosti, že jeho nositeľ pomýšľa len na ukončenie trápenia.

Vývoj mikroskopických techník

Švédom Nylenom bol v roku 1921 do medicíny zavedený mikroskop (prispôsobený normálny laboratórny mikroskop), ktorý využíval pri operáciách ucha. Druhou skupinou špecialistov využívajúcich pri operáciách výhody zväčšenia mikroskopom boli oční lekári. V 40. a 50. rokoch sa postupne mikroskop stal bežnou pomôckou pri operáciách. V roku 1953 bol komerčnou firmou vyrobený prvý vysoko profesionálny operačný mikroskop. V 60. rokoch boli vyvinuté mnohé mikrochirurgické techniky s použitím špeciálneho mikroinštrumentária, a tomu zodpovedajúcej šicej techniky v oblasti plastickej a rekonštrukčnej chirurgie, ale predovšetkým v neurochirurgii.

Obrovský posun možností zachovania zubov nastal začiatkom 90. rokov zavedením zväčšovacích pomôcok. Stomatológia vstúpila do veku tzv. mikroskopom asistovanej precíznej stomatológie. Okrem dramatického nárastu možností zlepšenia kvality ošetrenia sa zlepšovala aj ergonómia práce zubného lekára.

V roku 1998 americká asociácia endodontistov ustanovila zásadu, že každý postgraduálny študent endodoncie musí ovládať prácu s operačným mikroskopom, aby mohol získať diplom endodontistu. Neskôr sa práca s mikroskopom okrem endodoncie zaviedla aj do konzervačnej stomatológie, parodontológie, stomatochirurgie a protetiky. Toto prináša pacientom nesmierne výhody menších strát tvrdých zubných tkanív a využitie adhezívnych výplňových metód.

Ako zachovať zub?

Keď chceme hovoriť o zachovaní zuba je potrebné objasniť si, že najčastejšie príčiny straty zubov sú zubný kaz a následky parodontopatií. Pri oboch príčinách sa jedná o synergický efekt patogénnych mikroorganizmov s nedostatočnou orálnou hygienou jedinca a nesprávnymi stravovacími návykmi. V zlepšení orálneho zdravia obyvateľstva majú význam preventívne programy aj práca dentálnych hygieničiek.

Dentálna hygienička v spolupráci so zubným lekárom pomáha navodzovať a udržiavať správne hygienické návyky jedinca, upravuje spôsob orálnej hygieny a odstraňuje tvrdé a mäkké povlaky zo zubov. V prípade potreby lekár ordinuje laboratórne testy k detekcii patogénov a vhodnou protizápalovou terapiou zabraňuje rozvoju ochorenia a vzniku poškodenia parodontu. Doteraz sa na Slovensku len v minimálnej miere využíva zväčšovanie v oblasti konzervačnej stomatológie, ktoré má veľký význam pre zachovanie tvrdých zubných tkanív počas ošetrovania kazov. Kým pri „klasickom“ ošetrení zubného kazu 80 percent z toho čo máme preparovať cítime a len 20 percent vidíme, tak za použitia 3,5 – 25 násobného zväčšenia je viditeľných 100 percent. Použitím špeciálneho mikropreparačného inštrumentária, prípadne použitím abrazívnych techník, zachovávame nepomerné množstvo nepoškodených zubných tkanív oproti klasickej preparácii. Kontrola ošetrenia v zmysle tesnosti výplní je takmer dokonalá. Takéto výplne majú oveľa lepšiu prognózu ako výplne zhotovené klasickou metódou.

Mikroskop má veľké využitie aj v parodontológii: skoršie rozpoznanie zápalových procesov, zlepšená diagnostika slizničných a parodontálnych lézií, rozpoznanie a terapia nepravidelností, mikroparodontálna chirurgia a pod.

Operačný mikroskop a endodoncia

Vari najväčší pokrok v posledných desaťročiach bol dosiahnutý zavedením operačného mikroskopu do endodoncie. Primárne ošetrenie zuba sa stalo o niekoľko desiatok percent úspešnejším. Ani zuby s nedostatočným primárnym ošetrením nie sú stratené. Tu prichádza na rad reendodoncia – retreatment, ktorý koriguje chyby primárneho ošetrenia. Zuby tak môžu dostať aj druhú šancu!

Kým doposiaľ sa stomatológ pri revízii koreňového kanálika riadil len citom a taktilne sa snažil o vylepšenie predchádzajúceho endodontického ošetrenia, v súčasnosti pracuje pod priamym pohľadom v operačnom poli. Zuby s ošetreným koreňovým systémom môžu mať takú istú životnosť ako zdravé zuby!

Reendodoncia

Pri reendodoncii nejde len o obnovenie, výmenu výplne koreňového kanálika, ale o revíziu, opakovanie primárneho ošetrenia (retreatment) s korekciami chýb urobených v primárnom ošetrení. V centre pozornosti endodontistu stojí obnovenie dezinfekcie nevyčisteného, alebo kontaminovaného koreňového systému. Prekážky, ktoré musí endodontista prekonať sú najmä korunkou, prípadne aj koreňovou nadstavbou ošetrený zub určený na revíziu, zalomené zvyšky koreňových nástrojov. Pri odstraňovaní koreňových nadstavieb endodontista používa špeciálne nástroje a prevažne pomocou ultrazvuku sa snaží o rozrušenie materiálu, ktorým bola koreňová nadstavba v koreni upevnená. Len precíznou a trpezlivou prácou, trvajúcou často aj niekoľko desiatok minút, je možné takéto úkony úspešne uskutočniť.

Podobným spôsobom, len za použitia iného inštrumentária pod priamym pohľadom do koreňového kanálika, je možné postupne uvoľniť zakliesnené zalomené koreňové nástroje.

Často však znemožňuje korektné primárne ošetrenie výskyt anatomických abnormalít.

Dobrá prognóza ošetrenia

Početné epidemiologické štúdie poukazujú na skutočnosť, že ošetrenie koreňových kanálikov je často spájané s nedostatkom času a nevenovaním patričnej pozornosti RTG diagnostike a endodontickému ošetreniu. Samozrejme, najlepšiu prognózu majú zuby primárne dobre ošetrené. Úspešnosť takejto endodontickej liečby, bez ohľadu na prítomnosť nálezov a u imunitne zdravých jedincov, sa udáva v rôznych literárnych zdrojoch až na 95 – 98 percent. Podobné výsledky je možné dosiahnuť aj pri revíziách, ak neboli poškodené steny koreňových kanálikov. V zásade platí, že čím menej bolo v koreňových kanálikoch pôvodne zasahované, tým je lepšia prognóza ďalšieho ošetrenia.

Na takéto úkony je potrebná, okrem systematického vzdelávania sa a dlhodobého tréningu trvajúceho aj niekoľko rokov, priam až patologická trpezlivosť. Takéto endodontické ošetrenie trvá spravidla aj niekoľko hodín.

Akú hodnotu má zub?

V krajinách, ktoré si v posledných desaťročiach berieme za vzor, sa bojuje do poslednej možnosti za zachovanie zuba. Následky straty zubov sú nielen estetického charakteru. Okrem výrazného zhoršenia komfortu života je to aj vplyv na celkový organizmus. Fixná náhrada nahrádza len 70 percent žuvacej schopnosti vlastného chrupu. Snímateľná náhrada nahrádza dokonca len 30 percent žuvacej schopnosti prirodzeného chrupu. Ak by sme sa zaoberali ekonomickými aspektami týchto ochorení, určite by sme sa dostali k zaujímavým číslam. To však zdravotným poisťovniam zatiaľ nenapadlo, a tak sa zbytočne liečia následky niečoho, čo by pri zachovaní prirodzenej žuvacej schopnosti nemuselo vôbec vzniknúť...

Možno je to aj otázka životnej filozofie. Náš človek má, žiaľ, často iné priority ako vlastné zdravie (drahé autá, dovolenka, značkové oblečenie). Našťastie, mladej generácii už viac záleží aj na dobre vyzerajúcom úsmeve.

Autor článku: MUDr. Vlastimil Graus, MPH, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: