Rozoznať prirodzenú starobu od Alzheimerovej choroby nie je jednoduché

Rozoznať, či ide o prirodzenú starobu alebo Alzheimerovu chorobu, je v súčasnosti problémom nielen pre laikov, ale aj pre odborníkov. Pre TASR to konštatovala psychiatrička Elena Žigová.

"Alzheimerova choroba vyzerá veľmi podobne ako prirodzené starnutie mozgu. Degeneratívne zmeny sa vyskytujú aj pri prirodzenom starnutí, ale v oveľa menšom meradle a s oveľa menšou dynamikou," vysvetlila s tým, že je prirodzené, keď je starý človek trochu spomalený, trochu zabúda, že má nárok nebyť pohotový, učenlivý, adaptívny, pretože jeho mozog prirodzene starne. "Stále však u neho zostáva zachovaná kritičnosť, stále je 'in', je orientovaný a stále ho niečo zaujíma," dodala.

Odborníčka vysvetlila, že pri Alzheimerovej chorobe mozog starne zrýchleným tempom. Aj táto choroba, rovnako ako iné psychiatrické diagnózy, má svoje ľahšie i ťažšie formy a pri ľahších formách môže trvať aj viac ako 15 rokov. "Postup choroby spomaľuje aj pozornosť a láskyplný vzťah rodiny, ktorá sa chorému plnohodnotne venuje a neustále ho stimuluje a podnecuje k fyzickej aj myšlienkovej aktivite. Mozog človeka má totiž kompenzačné možnosti vo vytváraní náhradných spojení," spresnila.

Ak je mozog stimulovaný primeranými podnetmi, regenerácia a kompenzácia funguje podľa Žigovej dosť dlho. Preto sú pre seniorov veľmi dôležité tréningy pamäti. Prítomnosť Alzheimerovej choroby u človeka neznamená pre okolie, že ho treba šetriť, nezaťažovať informáciami a invalidizovať ho. "Práve naopak, vytvoríme režim zostavený z prechádzok, drobných úloh, počúvania rádia, sebaobslužných úkonov. U chorých vo vyšších štádiách sa napríklad osvedčuje spievanie. Aj v štádiách, keď už nepoznajú reč, pesničkám z ich detstva a mladosti rozumejú," vysvetlila psychiatrička.
Najhoršie podľa nej je, ak chorý zostane sám medzi štyrmi stenami, sociálne a podnetovo deprimovaný, so stratou záujmu. V tomto prípade sa pridružuje apatia, depresia, ktoré činnosť mozgu spomaľujú.

Žigová upozornila, že Alzheimerova choroba je u nás poddiagnostikovaná a domnieva sa, že v súčasnosti liečení pacienti sú len vrcholom ľadovca. Chorí sa dostávajú do záchytu už v neskorých štádiách choroby. Podľa posledných prieskumov sa až 70 percent pacientov na prvé diagnostické vyšetrenie k psychiatrovi dostáva v pokročilom štádiu choroby, k neurológom je to 60 percent pacientov. "Pacienti sa zväčša dostávajú k odborníkom v štádiách, keď aj lieky, ktoré sú vyvinuté na spomalenie choroby, už nebývajú také účinné ako v jej skorých štádiách," vysvetlila.

"V osvete a informovanosti nás čaká nielen vo verejnosti, ale aj v medicínskych kruhoch ešte veľký kus práce," dodala Žigová s tým, že pozornosť, ktorá sa tomuto závažnému ochoreniu venuje, nie je dostatočná. "Pozornosť sama o sebe nestačí, ak nie je sprevádzaná ekonomickými podmienkami, aby sa mohlo s týmto problémom v celospoločenskom meradle niečo robiť," povedala. Dôležité podľa nej je povzbudzovať celospoločenské vedomie, aby s Alzheimerovou chorobou počítalo, aby boli ľudia vnímavejší k jej prejavom, aby sa odstránil mýtus, že k starobe zabúdanie patrí. Podľa nej je dôležité, aby na jednej strane verejnosť vedela, o čo ide, ale ešte dôležitejšie je podporiť riešenie tejto problematiky finančnou podporou štátu a prijímaním systémových opatrení zo strany štátnych, zdravotníckych aj sociálnych inštitúcií.

Na Slovensku síce neexistujú presné štatistiky o výskyte Alzheimerovej choroby, no počet chorých sa odhaduje na 40 až 50.000. "Touto chorobou je zasiahnutých aj ďalších 100.000 ľudí, ktorí sa o postihnutých starajú vo svojich rodinách. Buď sú opatrovateľmi alebo s chorými zdieľajú spoločne životný priestor," uzavrela lekárka s tým, že závažnosť tohto ochorenia má dopad na kvalitu života celej rodiny.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: