Alzheimerova choroba sa začína výpadkami pamäti a dezorientáciou

Prvými príznakmi Alzheimerovej choroby sú výpadky krátkodobej pamäti, dezorientácia a iné mentálne poruchy, ktoré môžu postupne viesť až k strate kontroly nad telesnými funkciami. Častým prejavom nástupu choroby je zmätenosť a popletenosť. Pre TASR to konštatovala psychiatrička Elena Žigová.

"Prvé varovné príznaky Alzheimerovej choroby sú často pripisované iným príčinám, napr. starobe, únave, stresu, depresii, informačnej presýtenosti alebo strate chuti do života súvisiacej so starnutím," upozornila. Ľudia postihnutí touto chorobou môžu podľa odborníčky zabúdať mená svojich blízkych, názvy známych miest či účel každodenne používaných predmetov. "K pamäťovým výpadkom, príznačným pre rané štádiá ochorenia, ktoré sa postupne zhoršujú, sa pridávajú ďalšie mentálne poruchy a problémy správania," vysvetlila. Postup choroby môže mať v jednotlivých prípadoch mierne odlišnosti. "Ako prvé nenápadne nastupujú zmeny osobnosti, ktoré sú spojené so zvláštnymi maniermi, nevhodným správaním, niekedy akoby karikovaním pôvodnej osobnosti," spresnila. Postupne narastajú poruchy pamäti, ku ktorým sa pridávajú depresia a úzkosť alebo poruchy afektov a nálad.

Človek s touto chorobou má podľa psychiatričky problémy učiť sa nové veci, obsluhovať domáce spotrebiče, telefonovať. Neskôr u postihnutého nastupuje všeobecná zmätenosť, neschopnosť plánovať a riešiť komplexnejšie problémy, ku ktorým sa pridávajú ťažkosti s jazykom, matematickými operáciami a úsudkom. "Tieto stavy sprevádza náladovosť, pocity smútku a hnevu, v náladách chorého sa strieda apatia a podráždenosť. Často nastupuje utiahnutosť, či už pre komunikačné problémy alebo stratu sebadôvery," vysvetlila. Pacient začína byť dezorientovaný v čase a priestore a nie je schopný adaptovať sa na zmenu, nové prostredie.

V pokročilejších fázach choroby nastupujú podľa odborníčky poruchy poznávania známych osôb, ilúzie, strácanie predmetov a následné obviňovanie z okrádania, túlanie sa a schovávanie predmetov. "Pocity podozrievavosti, obozretnosti alebo úzkosti sprevádza stres pri rozhodovaní, ale aj strata záujmu o veci a ľudí, z ktorých sa predtým chorý tešil," povedala Žigová. Vo vnímaní sa objavujú bludy a halucinácie, v správaní nepokoj a agresívne prejavy. "Chorý človek má problémy so spánkom, s prijímaním potravy, so schopnosťou vyjadrovať sa rečou a postupne stráca kontrolu nad sebou samým a telesnými funkciami," spresnila. V tomto štádiu je už úplne odkázaný na opateru a jeho stav charakterizuje postupné ubúdanie aktivity, imobilizácia a kachexia. Žigová upozornila, že Alzheimerova choroba sa vyvíja u každého človeka inak a nie každý človek má všetky symptómy. Takisto dĺžka jej trvania sa odlišuje, ale všeobecne sa choroba delí do troch štádií. V prvom, ranom štádiu, ktoré trvá od dvoch do štyroch rokov, môže väčšina ľudí vykonávať množstvo každodenných aktivít. Sú preň príznačné problémy s plnením určitých úloh, ktoré vyžadujú niekoľko krokov v postupoch, strata aj v známom prostredí, pocity smútku, depresie, úzkosti, nižšia motivácia na vykonávanie predtým obľúbených činností, vyhýbanie sa spoločnosti, strata a zakladanie vecí, problémy pri pomenúvaní vecí, so zapamätaním mien, dátumov, miesta stretnutí. "V tomto štádiu potrebujú ľudia pri určitých činnostiach pomoc alebo asistenciu blízkych," dodala odborníčka.

V strednom štádiu choroby, ktoré môže trvať od dvoch do desiatich rokov, majú ľudia oveľa viac problémov postarať sa o seba, ale aj tak môžu ešte stále viesť plnohodnotný život. "Ťažkosti im spôsobujú bežné činnosti ako výber oblečenia a obliekanie samotné. Zabúdajú na režim stravovacích a spacích návykov. V náladách sa objavujú pocity nepokoja a zmätenosti, podozrievavosť, hnev, rozrušenie. Majú tiež problémy s rozoznávaním členov rodiny, ťažkosti s vyjadrovaním a pochopením druhých," spresnila. Tretie, neskoré štádium choroby v dĺžke od jedného do troch rokov odborníčka označila za najťažšie štádium, ktoré si zväčša vyžaduje kompletnú odbornú pomoc pri každodennej starostlivosti. Chorým treba pomáhať pri jedení, pri vstávaní aj chôdzi, pri hygiene a používaní toalety a kúpeľne. Chorí ľudia častejšie spia, nereagujú na okolie ani na osobu, ktorá sa o nich stará.

Aj keď Alzeimerovu chorobu nevie doteraz moderná medicína vyliečiť, niektoré lieky dokážu jej príznaky podľa Žigovej zmierniť alebo dokonca spomalia jej rozvoj. "Významne tým pomáhajú predlžovať život chorého," zdôraznila. Liečba podporuje nervové funkcie, tlmí úzkosť alebo odstraňuje agresivitu. Na aktiváciu chorého sa využívajú aj rôzne nefarmakologické terapeutické postupy, napr. arteterapia, tréningy pamäti. "Ich spoločným cieľom je zachovávanie aktivity a nenechávanie chorého v nečinnosti," uzavrela Žigová.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: