Najčastejšími ochoreniami mozgu sú cievne ochorenia

Hoci mozog človeka váži len dve percentá z celého organizmu, jeho nároky na krv a kyslík sú až 20-percentné. Práve preto je tento orgán veľmi citlivý na nedostatok kyslíka. Jeho ochorenia môžu často spôsobiť človeku smrť. O najčastejších chorobách mozgu sa TASR zhovárala s neurológom Mariánom Kondášom z I. Neurologickej kliniky FNsP v Bratislave.

Ktoré ochorenia mozgu dnes patria medzi najzávažnejšie?

Ochorení mozgu je veľmi veľa, ale usilujeme sa zameriavať na tie, ktoré sa vyskytujú často a ktoré majú masový výskyt. Sú to najmä civilizačné ochorenia, ktoré postihujú najväčšie množstvo pacientov, vyraďujú ich v najproduktívnejšom veku z práce a spôsobujú veľké spoločenské škody. Z týchto ochorení sú najčastejšie cievne ochorenia mozgu, ktoré bývajú spôsobené aj ochoreniami iných orgánov. Patria sem najmä ochorenia ciev vplyvom artériosklerózy, zvýšeného cholesterolu a nesprávnej životosprávy.

Aké zmeny ciev spôsobujú civilizačné ochorenia?

Do stien cievy sa ukladajú látky, ktoré spôsobia jej zhrubnutie, tým sa zhoršuje prietok krvi do dôležitých orgánov, medzi ktoré patrí aj mozog. Ischemické poškodenie mozgu alebo mozgový infarkt nastáva vtedy, keď prítok krvi do niektorej časti mozgu klesne v dôsledku poškodenia cievy pod kritickú úroveň, ktorá je bezpodmienečne nevyhnutná na udržanie životaschopnosti mozgového tkaniva. Tieto ochorenia je potrebné liečiť čo najskôr.

Aké príznaky má tento typ náhlej cievnej príhody?

Pacient má náhle vzniknutý neurologický deficit, ktorý sa napríklad pri rannom zobudení prejaví slabosťou končatín na jednej strane tela. Má slabú pravú hornú a pravú dolnú končatinu. Ak je postihnutá dominantná hemisféra, má aj poruchy reči a poznávania ľudí či predmetov. V tomto prípade je nevyhnuté, aby neodkladne vyhľadal najlepšie intenzívnu jednotku neurologickej kliniky alebo "stroke unit", čiže intenzívnu jednotku špecializovanú na cievnych pacientov, kde je potrebné, aby bol najneskôr do troch hodín diagnostikovaný. Teda, aby mal urobené CT a ďalšie vyšetrenia, aby sa vylúčili rizikové faktory. Na týchto pracoviskách je totiž možné urobiť tzv. trombolýzu, pri ktorej sa môže krvná zrazenina v mozgu rozpustiť. Podmienkou však je, že pacient musí byť veľmi rýchlo, bez zbytočných medzistaníc – ako pohotovosť alebo iná predlekárska pomoc - privezený rýchlou zdravotnou pomocou do nemocnice a na spomínanom špecializovanom pracovisku mu musí byť podaná látka, ktorá rozpustí krvnú zrazeninu, ktorá je najčastejšou príčinou cievnej príhody.

V ktorej časti mozgu najčastejšie ischémia vzniká?

Mozog je zásobovaný dvoma cievami z krku a dvoma vertebrálnymi artériami, ktoré prichádzajú z chrbtice. Ak sa aj veľké cievy upchajú, prichádza k rozvoju neurologických príznakov ložiskovej ischémie mozgu. Táto ischémia ale najčastejšie vzniká po upchatí menšej cievy arteria cerebri media. To je stredná cieva, ktorá zásobuje najdôležitejšie oblasti mozgu, ktoré sa týkajú hybnosti a reči, ovládania svalov. Preto ak sa chorý nedostane do troch hodín na odborné pracovisko, môže byť toto postihnutie dosť devastujúce, pretože obnovenie hybnosti trvá potom niekoľko týždňov, ale väčšinou až mesiacov.

Aké iné cievne ochorenia mozgu poznáme?

Okrem ložiskovej ischémie mozgu, ktorá je spôsobená nedokrvením mozgového tkaniva, sa často vyskytuje krvácanie do mozgu, čiže mozgová hemoragia. Krvácanie sa najčastejšie vyskytuje u ľudí s neliečeným vysokým krvným tlakom. Nebezpečné sú najmä vysoké hodnoty dolného krvného tlaku nad 100-120 torrov. V určitej situácii, napr. pri rozčúlení alebo fyzickej námahe môže neliečený krvný tlak spôsobiť prasknutie cievy a typické krvácanie do bazálnych ganglií.

Ako sa takéto krvácanie prejavuje?

Krvácanie vedie k náhlej slabosti končatín na opačnej strane tela, k poruche vedomia a toto ochorenie môže byť často v prvých hodinách smrteľné. Neskôr sa krvácanie zvyčajne samo od seba zastaví. V určitých prípadoch je indikovaná neurochirurgická liečba, teda odsatie krvi z mozgového priestoru. Mozog totiž nemá kde uhnúť, je v lebke objemovo limitovaný, preto je krv potrebné odsať. Nie vždy sa to však dá a potom je liečba konzervatívna.

Z čoho vzniká takéto krvácanie?

Toto krvácanie vzniká často zo zmenenej cievy, z tzv. výdute, ktorú nazývame aneuryzma. Prasknutie aneuryzmy vedie k vzniku tzv. subarachnoidálneho krvácania. Ide o krvácanie pod mäkkú plenu mozgu. To spôsobuje náhly vznik bolesti hlavy, akú chorý dovtedy nezažil, stuhnutosť šije, pri ktorej sa nemôže bradou dotknúť hrudníka. Toto ochorenie je potrebné liečiť neurochirurgicky a táto cievna "výduť" sa dá odstrániť operačne.

Sú aj ďalšie závažné ochorenia patriace do skupiny cievnych ochorení mozgu?

Z ďalších krvácaní je častý poúrazový, tzv. subdurálny hematóm. Vyskytuje sa najmä u starších ľudí alebo ľudí, ktorí majú poruchu krvácania, poruchu pečene, kde na vznik krvácania pod tvrdú plenu stačí iba malý úraz. Toto krvácanie nastáva veľmi rýchlo, ale môže nasledovať aj po lucídnom intervale, teda keď chorý bezprostredne po úraze nemá žiadne ťažkosti. Preto je potrebné sledovať po každom úraze najmä starších ľudí. Akákoľvek porucha vedomia, hybnosti, porucha šírky zrenice môže byť indikátorom vzniku subdurálneho hematómu, ktorý je potrebné odstrániť neurochirurgicky. Je to jediná liečba. Ak sa neodstráni a je akútny, pacient môže zomrieť. Ide o veľmi vážne neurologické ochorenie, pri ktorom sa dá pri včasnej diagnostike a neurochirurgickej liečbe účinne pomôcť.

Môžeme vzniku cievneho ochorenia mozgu úplne predísť?

Na vznik cievnych ochorení vplývajú faktory, ktoré neovplyvníme. Patrí sem vek, pohlavie, často aj hmotnosť. Každý človek má isté dedičné predpoklady. Po svojich rodičoch alebo starých rodičoch môže zdediť predpoklady k vysokému krvnému tlaku, k vysokému cholesterolu a iným poruchám lipidového metabolizmu. Môžeme zdediť predispozície vzniku cukrovky, ktorá je tiež jedným z vážnych rizikových faktorov vzniku cievnych mozgových príhod. Tieto faktory sa dajú modifikovať len čiastočne.

Čo patrí k faktorom, ktoré človek môže ovplyvniť svojim životným štýlom?

Patria sem faktory, ktoré sa dajú modifikovať úplne. Patrí sem najmä fajčenie, ktoré je z hľadiska vzniku cievnych príhod veľmi rizikovým faktorom. Cievne príhody, najmä ložisková ischémia mozgu, postihujú často fajčiarov, aj mladých ľudí, ktorí fajčia. Je potrebné sledovať a liečiť aj krvný tlak, pretože neliečený vysoký alebo kolísavý krvný tlak spôsobuje na jednej strane ložiskovú ischémiu mozgu a na druhej strane hypertenzné krízy alebo aj krvácanie do mozgu. Ďalším faktorom, ktorý sa dá modifikovať, je liečba cukrovky a kontrola glykémie, ktorá musí byť vyrovnaná, aby nedošlo ku komplikáciám, ktoré cukrovka spôsobuje. Patria medzi ne zmeny na cievach mozgu a vznik ložiskovej ischémie mozgu.

Patrí medzi tieto modifikovateľné faktory aj konzumácia alkoholu?

Rozhodne áno. Dnes sa propaguje tzv. moderované, čiže umiernené pitie. Žiadna konzumácia a najmä vysoká konzumácia alkoholu zvyšuje riziko vzniku ložiskovej ischémie mozgu a aj ďalších cievnych mozgových príhod. Moderovaná konzumácia alkoholu riziko redukuje. To znamená, že sa týždenne odporúča konzumovať nie viac ako 21 jednotiek alkoholu, t.j. 8 gramov pre mužov a nie viac ako 14 jednotiek alkoholu pre ženy. Dve jednotky alkoholu obsahuje približne pol litra piva alebo dva decilitre vína.

Nie je pri tomto odporúčaní rizikom návykovosť?

Každé požívanie alkoholu môže viesť samozrejme k návyku. Nedá sa to odporúčať paušálne, pretože je naozaj len málo ľudí, ktorí vedia piť moderovane. U mnohých ľudí vedie konzumácia alkoholu k návyku, k samoliečbe depresií a rôznych iných ochorení. Odporúčať alkohol v tomto zmysle nie je možné ani v malých dávkach, ale princíp tejto prevencie ložiskovej ischémie mozgu a cievnych mozgových príhod je, že ak niekto nadmerne pije, tým si zvyšuje riziko vzniku týchto ochorení. Zaujímavý je ale fakt, že v krajinách s rozdielnou kultúrnou a gastronomickou úrovňou, ako Francúzsko, Španielsko a v iných prímorských krajinách, sa správnou výživou, najmä zaradením rýb do jedálneho lístka a konzumáciou malého množstva červeného vína, podarilo významne znížiť výskyt cievnych mozgových príhod až na polovicu. V našich zemepisných šírkach však obyvatelia dávajú prednosť konzumácii tvrdého alkoholu, ktorý má veľmi škodlivé účinky a je práve rizikovým faktorom vzniku aj cievnych mozgových príhod.

Ako súvisí riziko vzniku cievnych mozgových príhod s hmotnosťou?

Primeraná hmotnosť je veľmi dôležitá, pretože obezita je pri cievnych ochoreniach ďalším rizikovým faktorom. Všetci pacienti s nadváhou by mali svoju hmotnosť zredukovať podľa BM indexu. Optimálna hodnota BMI je 18,5 – 24 kg/m2 a obvod pása u mužov pod 102 cm a u žien pod 88 centimetrov. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť ďalší rizikový faktor, ktorý je možné upraviť a tým je fyzická aktivita.

Čo v súvislosti s fyzickou aktivitou odporúčajú lekári?

Dnes je všeobecne fyzická aktivita obyvateľstva veľmi nízka. Denne alebo aspoň trikrát týždenne sa odporúča aspoň tridsaťminútová intenzívna fyzická aktivita, pri ktorej dosiahne frekvencia srdcovej činnosti hodnoty minimálne 130 pulzov za minútu alebo inú hranicu, ktorá sa dá vypočítať presne podľa veku a záťažového pásma. Prevencia zvýšením najmä vytrvalostnej fyzickej aktivity, ako je beh, bicyklovanie, plávanie alebo veslovanie môže významným spôsobom ovplyvniť aj vysoký krvný tlak a je účinnou prevenciou vzniku mnohých, nielen cievnych ochorení.

Aké postupy sú dôležité pri sekundárnej prevencii, teda pri prevencii, ak už pacient prekonal cievne ochorenie mozgu?

Najmä je potrebné užívať lieky, ktoré ľudovo povedané zrieďujú krv, čiže zabraňujú zrážaniu krvi. V prvej fáze je to antiagregačná liečba, ktorá bráni agregácii, tzn. zhluku krvných doštičiek, znižuje viskozitu plazmy, zlepšuje vlastnosti červených krviniek, erytrocytov, ktoré môžu ľahšie vchádzať do kapilár. Tieto lieky je potom potrebné užívať celoživotne. Z ďalšej skupiny liekov sa používajú tzv. statíny na zníženie zvýšeného cholesterolu, ale aj v celkovej prevencii cievnych mozgových príhod. Ak má pacient komplikácie z iných orgánov, napríklad fibriláciu predsiení - používajú sa lieky, ktoré ešte viac ovplyvňujú zrážanie krvi, kde je však potrebné pravidelne kontrolovať určité parametre, aby neprišlo k zakrvácaniu do mozgu alebo niektorých iných orgánov.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: