Výskum činnosti mozgu v SR sa nedá porovnávať s výskumom v USA

Slovenská neuroveda sa nemôže porovnávať s veľkými krajinami, ako sú Spojené štáty americké a štáty západnej Európy, predovšetkým Nemecko, Veľká Británia, Francúzsko a Taliansko, v ktorých sa rozvíjajú všetky oblasti neurovedeckého výskumu. Pre TASR to konštatoval Igor Riečanský z Laboratória kognitívnej neurovedy z Ústavu normálnej a patologickej fyziológie Slovenskej akadémii vied v Bratislave.

"Vzhľadom na počet obyvateľov Slovenska nemôžeme očakávať, že u nás budú veľké výskumné centrá a tímy odborníkov, ktoré sa venujú každej špecifickej oblasti neurovedy," povedal s tým, že na Slovensku sú investície do vedy a výskumu dlhodobo poddimenzované. "Výskum bez peňazí nie je možný a aj tu existuje priama úmera. Čím viac peňazí do výskumu dáte, o to lepšie a významnejšie výsledky môžete očakávať," dodal. Často sa hovorí o tom, upozornil, že treba podporiť predovšetkým aplikovaný výskum, ktorý prináša poznatky s možnosťou rýchleho konkrétneho využitia. Zabúda sa pritom na to, že aplikovaný výskum je len nadstavbou základného výskumu. "Bez základných poznatkov aplikovaný výskum nie je možný. Bez silnej bázy základného výskumu, neexistuje skutočný posun vedy dopredu a možno očakávať len čiastkové úspechy," upozornil. Riečanský zároveň dodal, že aj u nás sa môžeme chváliť odborníkmi na špičkovej úrovni, ktorí sú zaangažovaní na významných medzinárodných výskumných projektoch a spoluprácach a publikujú svoje výsledky v špičkových časopisoch. Rovnako vyzdvihol aj kvalitu slovenských vedeckých pracovísk, ktoré za málo peňazí dokážu často urobiť "veľa muziky".

"Na úroveň vedy sa musíme dívať globálnejšie, nie iba cez jednotlivé špičkové laboratóriá. Bez adekvátnej bazálnej finančnej podpory zo strany vlastného štátu nemôže vyrásť vedecko-výskumné pracovisko so zahraničným renomé," zhodnotil tým, že také pracoviská však majú šancu uspieť v súťaži o veľké a dobre financované medzinárodné výskumné projekty zo zdrojov Európskej únie. "Keď sa niekto rozhodne pre vedeckú dráhu, je za tým predovšetkým entuziazmus – túžba zistiť ako veci na tomto svete fungujú. Je to tak všade na svete, nielen na Slovensku," zamyslel sa. Vzdelanie a spoločenský prínos však podľa neho stále nie sú u nás relevantnými hodnotami. "Výskumníka paradoxne ani tak neškrie jeho úbohý zárobok, ktorý ho núti zvažovať, či si môže kúpiť nové topánky, ako ho skôr frustrujú podmienky jeho práce, nedostatok financií na moderné prístrojové vybavenie a výskumnú činnosť," povedal Riečanský.

Metód skúmania mozgu je podľa odborníka veľmi veľa a každá prináša špecifické poznatky. Od základných anatomických poznatkov o štruktúre mozgu, cez poznatky o procesoch na molekulovej úrovni až po informácie o aktivite mozgu v globálnom rozsahu, na úrovni zoskupení nervových buniek. Metodiky aj prístrojové vybavenia na skúmanie mozgu sa neustále zdokonaľujú a ich používanie závisí aj od typu vedeckého bádania. "Inú informáciu o mozgových procesoch prináša napríklad skúmanie molekulových mechanizmov prenosu signálu medzi neurónmi na izolovanom mozgovom tkanive a inú zas skúmanie celkovej aktivity mozgu pacienta s psychickou poruchou v porovnaní so zdravým človekom," spresnil. Dôležité podľa neho je integrovať poznatky z jednotlivých aspektov výskumu mozgu. "Iba tak je možné poznatky zmysluplne interpretovať a pochopiť ich význam," dodal.

Na Slovensku prebieha výskum mozgu na viacerých pracoviskách, predovšetkým však v rámci Slovenskej akadémie vied (SAV). Neurobiologický ústav SAV v Košiciach vo výskume mozgu venuje pozornosť hlavne biologickým aspektom poškodenia nervového tkaniva. Neuroimunologický ústav SAV sa orientuje na skúmanie neurodegeneratívnych ochorení a ich geneticko-molekulárnych aspektov. Ústav experimentálnej endokrinológie SAV sa dlhodobo zaoberá problematikou neurohumorálnych regulácií a neurofarmakológiou. Ústav normálnej a patologickej fyziológie SAV sa zaoberá kognitívnou neurovedou, t.j. výskumom vyšších funkcií mozgu, ale aj výskumom regulácií pohybovej aktivity. Na Ústave merania SAV sa okrem iného zaoberajú aj metódami analýzy signálov mozgovej aktivity.

Výskum v oblasti neurovied združujú na Slovensku aj odborné spoločnosti. Pred niekoľkými rokmi vznikla Slovenská spoločnosť pre neurovedy pri SAV. Vyše 50-ročnú históriu má Spoločnosť pre vyššie funkcie mozgu Slovenskej lekárskej spoločnosti. Oblasť neurovedy sa začala chápať ako špecifická vedecká disciplína až zhruba v 80. rokoch 20. storočia. Neuroveda vznikla ako samostatný odbor na základe skutočnosti, že sa odborníci z viacerých oblastí - anatómie, fyziológie, biochémie, biofyziky, farmakológie, neurológie, psychiatrie, ale aj psychológie, či výpočtovej techniky - zaoberali podobnými problémami, výskumom mozgu a nervových procesov. "Neuroveda dnes rozvíja výskum mozgu na rozličných úrovniach od najnižšej úrovne molekulárnych dejov v nervovej bunke, až po najvyššiu úroveň psychických procesov," uzavrel.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: