Následky ochorení mozgu sa v porovnaní s minulosťou veľmi nezmenili

Následky ochorení mozgu sa v porovnaní s minulosťou veľmi nezmenili
Zdroj: bigstockphoto.com

Dnes je možné vzniku mnohých ochorení mozgu zabrániť, je možné zmierniť ich priebeh, ale pokiaľ ide o následky a priebeh vážnych mozgových príhod, v porovnaní s minulosťou sa pri ochoreniach mozgu až tak veľa nezmenilo. Pre TASR to uviedol neurológ Marián Kondáš z I. Neurologickej kliniky FNsP v Bratislave.

Pri ochoreniach mozgu je dôležitá najmä prevencia. "Dnes je možné liekmi a správnym životným štýlom predísť napr. vzniku cievnej mozgovej príhody. Ale napriek moderným diagnostickým technikám a účinnej liečbe sú ochorenia mozgu pre pacientov frustrujúce a devastujúce, pretože často sa prakticky dostávajú na úroveň malého dieťaťa. Učia sa od začiatku rozprávať, písať, nerozumejú okoliu. Našťastie má mozog neuveriteľné adaptačné schopnosti. Ale každé ochorenie mozgu je pre pacienta traumatizujúce," skonštatoval Kondáš. Niektorým chorobám mozgu sa podľa jeho slov nedá vyhnúť, pretože sú podmienené dedične. Mnohé ochorenia sú multifaktoriálne - dedičnosť v nich zohráva určitý význam, časť sa zasa pripisuje spôsobu životného štýlu. V neskoršom veku ovplyvňujú choroby mozgu najmä spôsob života, kvalita životného štýlu a traumy hlavy.

Hoci k najčastejším ochoreniam mozgu patria cievne ochorenia, mozog ako špecifický orgán je postihovaný širokým spektrom chorôb. Okrem cievnych ochorení sú časté degeneratívne ochorenia mozgu, ku ktorým patrí najmä Alzheimerova a Parkinsonova choroba. Vplyvom starnutia a iných faktorov pri nich prichádza k poklesu niektorých hladín dôležitých látok, tzv. mozgových transmiterov, ktoré prenášajú elektrický signál medzi jednotlivými mozgovými neurónmi. Ide najmä o dopamín, acetylcholín, serotonín a ďalšie, ktoré v organizme chýbajú a u pacientov s týmito diagnózami musia byť dodávané zvonku.

Parkinsonova choroba sa prejavuje stuhnutím svalstva, rigiditou a celkovou poruchou pohybu, porucha metabolizmu acetylcholínu sa prejavuje poruchou pamäti a je súčasťou Alzheimerovej choroby. Tá sa málokedy vyskytuje osobitne, ale zväčša v súvislosti s cievnym ochorením ako tzv. multiinfarktová demencia. Demencia ako porucha pamäti sa často vyskytuje aj pri Parkinsonovej chorobe. K závažným ochoreniam patria metabolické ochorenia mozgu. Podľa odborníka porucha metabolizmu serotonínu vedie k depresiám. Hoci ide o hraničné stavy medzi neurológiou a psychiatriou, na liečbu ktorých sa používajú antidepresíva zvyšujúce množstvo hladiny serotonínu v mozgu, depresia samotná spôsobuje ďalšie neurologické komplikácie a ochorenia.

Kondáš upozorňuje na ďalšie poruchy metabolizmu spôsobujúce choroby mozgu. "Napríklad nízka hladina kalcia spôsobuje tzv. tetanický syndróm so zvýšenou nervosvalovou dráždivosťou. Prejavuje sa kŕčmi rúk alebo svalov okolo úst, ktoré sa často nadmerným dýchaním zhoršujú a môžu spôsobovať až poruchy dýchania," vysvetlil Kondáš s tým, že tento stav sa často spája so strachom a úzkosťou. Pacientovi spôsobuje vážne problémy – od panických atakov až po "horror mortis", teda strach zo smrti. Veľkú skupinu ochorení tvoria bolesti hlavy, pričom najčastejšie sa vyskytuje migréna typická jednostrannou bolesťou hlavy. "Postihnutému prekáža svetlo a zvuk, je svetloplachý, má nutkanie na zvracanie. Takéto intenzívne záchvaty môžu prísť aj niekoľkokrát mesačne a pacienta tri až päť dní do mesiaca vyraďujú z normálneho života," špecifikoval príznaky ochorenia neurológ Marián Kondáš. Migréna je v súvislosti najmä s menštruačným cyklom podľa neho častá u žien. Jej liečba a diagnostika patrí do rúk neurológa. K ďalším druhom bolesti hlavy patrí tenzná bolesť, ktorá pochádza aj z psychického napätia a je spojená aj s napätím perikraniálnych svalov, teda svalov okolo krčnej chrbtice a lebky, ktoré súvisia aj s ochorením chrbtice a môžu bolesti vyžarovať nielen do hlavy, ale aj hornej končatiny. Kondáš upozorňuje aj na tzv. histamínovú bolesť hlavy, ktorá je spojená aj so slzením a výtokom z nosa.

Sekundárne bolesti hlavy môžu byť spôsobené nádormi, krvácaním do mozgu, subarachnoidálnym krvácaním – teda krvácaním pod mozgové obaly. V týchto prípadoch je podľa neurológa potrebné u pacienta pomocou presnej diagnostiky, napr. CT vyšetrením alebo magnetickou rezonanciou čo najskôr zistiť príčinu tejto bolesti. Kondáš skonštatoval, že výskyt infekčných ochorení mozgu je podmienený aj stavom imunitného systému. "Napríklad meningoková meningitída, ktorá bola častá pri zníženej imunite vo vojenských kolektívoch, má dnes menej častý výskyt," uviedol. Zároveň však upozornil, že aj z bežných vírusov ako napr. herpes môže vzniknúť závažná infekcia, herpetická encefalitída – zápal mozgu. Medzi ďalšie infekčné ochorenia patrí napr. herpes zoster, teda pásový opar, ktorý spôsobuje silné bolesti v priebehu nervových koreňov; patrí sem borelióza prenášaná kliešťami.

Niektoré ochorenia mozgu sú veľmi časté vo veku 20-40 rokov, keď imunitný systém mladých ľudí funguje naplno. Niekedy môže prísť k tomu, že imunitný systém začne napádať vlastné orgány ako centrálny nervový systém, periférny nervový systém, štítnu žľazu, kožu alebo kĺby. "Z týchto autoimunitných ochorení je v našom zemepisnom pásme časté ochorenie scelrosis multiplex, ktoré na jednej strane veľakrát invalidizuje pacienta, na strane druhej sa z neho často robí zbytočný strašiak," uviedol Kondáš. Toto autoimunitné ochorenie postihuje ľudí v produktívnom veku a často sa po prvý raz prejaví poruchou videnia, vzniká hmlisté videnie, vznikajú poruchy hybnosti končatín, poruchy svalovej sily, neskôr neschopnosť udržania moču, stolice a ďalšie závažné komplikácie. Diagnóza sklerózy multiplex však podľa Kondáša neznamená pre každého chorého invalidný vozík. Existujú aj ľahké formy choroby a dôležitá je kvalita liečby. Toto ochorenie prebieha najčastejšie v atakoch, kedy sa striedajú obdobia zhoršenia choroby s obdobiami, keď je pacient aj niekoľko mesiacov alebo rokov bez ťažkostí. Sú však aj formy, ktoré sú od začiatku choroby veľmi progresívne.

V súčasnosti patria medzi závažné postihnutia mozgu úrazy hlavy. Ich výskyt je podmienený aj rozvojom motorizmu. Na Slovensku na cestách zomiera okolo 600 ľudí ročne. Poranenia hlavy spôsobujú pády, údery, nárazy, úrazy pri športe, ktoré môžu najmä v staršom veku spôsobovať závažné komplikácie. Úrazy hlavy sa podľa Kondáša delia na komócie a kontúzie. Komócia je vlastne otras mozgu. "Tento termín sa dnes už používa zriedkavejšie, pretože CT vyšetrenia a vyšetrenia magnetickou rezonanciou umožňujú oveľa presnejšiu charakteristiku toho, čo sa pri úraze hlavy stalo. Prístroje dokážu zaznamenať, či došlo na mozgu aj k morfologickým zmenám alebo či to bol len tzv. funkčný otras mozgu," zhodnotil odborník. Podľa neho je pri traume hlavy vždy dôležité, či pri nej vznikla porucha vedomia, ktorá mohla trvať často aj niekoľko minút. Po úrazoch hlavy môže vzniknúť porucha pamäti, ktorá sa môže týkať rôzneho obdobia pred úrazom alebo po úraze.

Traumy hlavy sa delia na ľahké, stredné a ťažké a pri ťažkom stupni môže bezvedomie trvať aj niekoľko hodín až dní. "Je pri ňom potrebné zistiť, či neprišlo k poškodeniu lebky, vnútrolebečných štruktúr aj prípadného krvácania. Niektoré poruchy po traume hlavy môžu pretrvávať aj dlhšie - napr. bolesť hlavy, pocity na zvracanie, poruchy pamäti, poruchy rovnováhy a až u 10 percent pacientov môže vzniknúť posttraumatická epilepsia," upozornil Kondáš. Epilepsia patrí medzi záchvatovité nervové ochorenia, pretože sa vyskytuje len v určitých dňoch a situáciách. Napríklad ak pacient nedodržuje životosprávu, nespí, požíva alkohol alebo vynechá liečbu. Príčiny epilepsie sú rôzne. Najčastejšie sú tzv. primárne epilepsie, pri ktorých je príčina vrodená a pacient chorobou trpí odmalička. V minulosti ju často spôsobovalo aj poranenie pri pôrode, tzv. perinatálne poškodenie a detské mozgové obrny, ktoré sú spojené aj s inými poškodeniami nervového systému. V dospelosti môže byť epilepsia podľa Kondáša aj prejavom iných chorôb, najčastejšie nádorov mozgu, alebo môže byť aj následkom traumy hlavy. Vyskytuje sa aj u pacientov so sclerosis multiplex a pri mnohých iných ochoreniach. „Epileptické záchvaty môžu prichádzať v škále od malého záchvatu, ktorý sa prejaví nepozornosťou, zahľadením sa do diaľky alebo krátkodobou poruchou vedomia, až po tzv. veľký záchvat grand mal s tonicko-klonickými kŕčmi, kde prvou pomocou je dbať najmä na to, aby sa chorý nezranil," odporučil. Pri nádorových ochoreniach je podľa neurológa v lebke iná situácia ako v ostatných častiach organizmu. "Aj keď existujú benígne nádory, ktoré nie sú život ohrozujúce a iné, ktoré sú z histologického hľadiska malígne – teda život ohrozujúce a ktoré metastázujú; v mozgu je potrebné liečiť každý nádor, pretože kvôli obmedzenému priestoru lebky nemá kam rásť," konkretizoval. Každý nádor spôsobuje zvýšenie vnútorlebečného tlaku. Pacient má bolesti hlavy a podľa lokalizácie nádoru, najmä pri lokalizácii v čelnom laloku prichádzajú pocity apatie; abúlie, teda poruchy vôle; človek prestáva mať kritický názor na svoje ochorenie. "Je mu všetko jedno, môže sa meniť povahovo, môže sa stať arogantným alebo apatickým, prestane sa o seba starať. Všetky tieto známky môžu byť príznakom nenápadne rastúceho mozgového nádoru," upozornil odborník. Všetky zmeny povahy v kombinácii s bolesťami hlavy, závratmi alebo inými neurologickými príznakmi je preto potrebné konzultovať s lekárom.

Optimálne fungovanie zdravého mozgu podmieňuje zdravý životný štýl – tzn. dostatok telesnej aktivity a striedma strava. "Aj pre mozog je každý extrém škodlivý. Priveľa tukov v strave je rovnako škodlivé ako žiadne. Vegetariánsky extrém je pre mozog rovnako škodlivý, pretože nedostatok živočíšneho cholesterolu môže spôsobiť vznik krvácania do mozgu, kedy sa oslabí stena cievy. Ak je pre organizmus akýkoľvek extrém škodlivý, aj pri mozgu platí - všetko s mierou," dodal Kondáš.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: