K intelektovo nadaným patria asi dve percentá populácie

Podľa Gaussovej krivky rozdelenia populácie na základe IQ patria k intelektovo nadaným asi 2 percentá populácie. Sú to ľudia, ktorí dosahujú IQ 130 a viac. Pre TASR to konštatovala vedecká pracovníčka Fyziologického ústavu LF UK a členka Spoločnosti pre vyššie funkcie mozgu pri Slovenskej lekárskej spoločnosti Daniela Ostatníková.

Zároveň ale dodala, že ak sa štatistickej predikcie nedržíme presne, odborníci na nadanie podľa svojich empirických skúseností hovoria o 3 až 5 percentách intelektovo nadaných. To isté podľa nej platí aj pre druhú stranu krivky. "IQ pod 70 sa klasifikuje ako mentálna retardácia, mentálny hendikep. A v rámci oboch týchto skupín, ktoré tvoria spolu niečo vyše 4 % populácie, sú tiež rozdiely. Je rozdiel, či má niekto IQ 135 alebo 160 a je veľký rozdiel, či má niekto IQ 68 alebo 20," vysvetlila Ostatníková.

Úroveň inteligencie nezávisí podľa nej od veľkosti mozgu a veľkosť mozgu neovplyvňuje ani úroveň kvality psychických procesov. Ostatníková uviedla, že normálna hmotnosť ľudského mozgu je približne 1300 g. Mozog menší ako 800-900 gramov nie je schopný zabezpečiť normálne poznávacie funkcie. Hoci je podľa Ostatníkovej rozdiel v objeme mozgu medzi mužmi a ženami s ohľadom na vek, hmotnosť a výšku tela mierne v prospech mužov, tento rozdiel nič nevypovedá o tom, ako účinne funguje mozog v ženských či mužských hlavách. "Zákonite sa vynára otázka, či sa muži od žien odlišujú v úspešnosti v inteligenčných testoch alebo subtestoch. Odpoveď je pozitívna," zhodnotila odborníčka. Podľa výsledkov výskumov sa muži a ženy odlišujú jednak v tom, že v mužskej inteligencii je väčšia variabilita, tzn. viac mužov ako žien nachádzame v skupine s IQ menším ako 70, ale tiež je väčšie zastúpenie mužov v skupine s IQ väčším ako 140. Rozdiel je aj v tom, ako muži riešia špecifické inteligenčné testy, teda nie tie, ktoré sledujú všeobecnú inteligenciu. "Zistením overeným mnohými štúdiami zostáva skutočnosť, že muži riešia lepšie úlohy spojené s priestorovou predstavivosťou, teda schopnosťou orientovať sa dobre v trojrozmernom priestore, predstavovať si trojrozmerné predmety v rôznych pozíciách a virtuálne, teda v mysli nimi manipulovať," vysvetlila. Podľa Ostatníkovej zostáva IQ človeka po piatom resp. šiestom roku života relatívne stále. "Z toho vyplýva, že inteligencia je vcelku stabilná. Nezávisí ani od vzdelania. Je však pravda, že ak dobrému genetickému materiálu nedáme možnosť prejaviť sa a rozvíjať sa, niekedy okolo puberty sa schopnosť zveľaďovať rozumové schopnosti a vyťažiť z mozgu čo najviac postupne stráca," zdôraznila.

Odborníčka upozornila, že spojenia medzi neurónmi v mozgu nevznikajú ani nezanikajú v krátkom čase, iba ak by odumreli napríklad pre nedostatočné zásobovanie kyslíkom. "Každý zdravý človek od narodenia stráca denne niekoľko tisíc neurónov. Na druhej strane však zostávajúce neuróny dokážu tie chýbajúce veľmi dobre kompenzovať, dokonca môžu vytvárať nové spojenia s okolitými neurónmi, čo je základom učenia," spresnila.Zároveň konštatovala, že mozog, podobne ako ostatné orgány tela, treba počas života cvičiť a namáhať. "Všetky orgány ľudského tela, ktoré sa ustavične používajú, nemajú čas na to, aby zleniveli, a preto čím sú aktívnejšie, tým sú aj lepšie vyvinuté," povedala.

Ustavičnou prácou mozgu sa neuróny a spojenia medzi nimi, ktoré sa používajú, upevňujú a tie, ktoré sa nepoužívajú, zanikajú. Odborníčka preto odporúča starším ľuďom riešenie rôznych logických úloh, napr. spoločenské hry alebo lúštenie krížoviek. "Počas života získavame múdrosť, ktorá pramení zo schopnosti asociovať myšlienky a poznatky, nachádzať súvislosti a tak dospieť k ucelenému poznaniu bez toho, aby sme sa museli namáhavo dopracovávať k výslednému poznatku cez množstvo rovníc a výpočtov," zhodnotila s tým, že aj keď naše myslenie vekom stráca pružnosť a mozog už nie je natoľko flexibilný a prispôsobivý, naše skúsenosti zaznamenané v mozgu nám zabezpečujú správne riešenia.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: