Rakovina kože

Rakovina kože
Zdroj: bigstockphoto.com

Už len slovo rakovina musí zalomcovať s každým, kto sa v živote stretol s nejakou jej formou. Či už sám osobne, alebo u príbuzných. Vzhľadom na to, že viac sa šíria a šokujú tie tragickejšie informácie, získava občas rakovina synonymum niečoho neriešiteľného.

Oveľa menej sa totiž niekto chváli tým, že rakovinu prekonal alebo že sa vyliečil. Tak či onak, záleží na každom, aby nezanedbal prvé varovné známky ochorenie. Najmä ak je to na koži, ktorá je najjednoduchšie dostupná aj priamemu vyšetreniu zrakom. Zároveň je však dostupná aj pre slnečné svetlo. Pozrime sa na negatívne dopady životodarného Slnka z pohľadu kožnej medicíny a fotobiológie.

Známa ozónová vrstva

Začnime pri ozónovej diere. O jej príčinách sa toho už popísalo a vie dosť. Stačí krátko pripomenúť, že ozón je trojmocný kyslík, ktorý bráni prieniku škodlivého ultrafialového žiarenia na zem. V atmosfére sa vyskytuje rozptýlený, najviac vo výške 19 až 25 km. Vrstva ozónu sa meria Dobsonovými jednotkami (DJ), podľa pána Dobsona, ktorý sa prvý zaoberal jeho meraním. Norma je 300, čo znamená, že keby sme všetok ozón v sledovanej vrstve atmosféry stlačili, mal by hrúbku 3 mm.

Plošné rozloženie ozónu v atmosfére je však nerovnomerné. Kľúčový význam pre ochranu pred UV žiarením má stratosférická ozónová vrstva. Jej narušenie je dlhodobou a veľmi zložitou záležitosťou, za ktorú môžu nielen splodiny ľudskej činnosti, ale tiež prach z výbuchov sopiek a ďalšie prírodné úkazy. Je veľmi dynamická a vzdušným prúdením sa môže v priebehu niekoľkých hodín podstatne meniť. Dostatočná je v rovníkových oblastiach a naopak od 80-tych rokov nedostatočná v polárnych oblastiach. K tvorbe ozónu je totiž nutné najmä slnečné žiarenie, ktoré tam počas polárnej noci nedopadá. Táto diera potom z polárnej zimy pretrváva a môže sa na jar šíriť aj do nižších zemepisných šírok, takže práve u nás je najnebezpečnejšie obdobie marec − máj.

Škodlivé freóny

Ozónová diera vždy neznamená, že ozón úplne chýba. Stačí, ak je zriedený a táto vrstva menšia pod 220 DJ. Rozklad ozónu spôsobujú napr. hnacie plyny v sprejoch – freóny. Preto boli zakázané, resp. obmedzené. Freóny sú halogénované uhľovodíky, ktoré sú stabilné, ale chlór v nich obsiahnutý pôsobí katalyticky rozklad ozónu. Jeho molekula dokáže rozštiepiť desať tisícok atómov ozónu na obyčajný kyslík, ktorý však už ochranné vlastnosti proti UV nemá. Bróm je ešte horší, agresívnejší, ale do atmosféry ho v exhalátoch uniká podstatne menej. Ak sa to spolu zráta – nečudo, že v poslednom desaťročí klesalo celkové množstvo ozónu ročne o 0,3 percenta, čo zvyšuje prienik UV žiarenia a to spôsobuje zvýšené riziko rakoviny kože. Zvlášť u ľudí, ktorí majú svetlejší typ kože. A oveľa častejšie v slnečných južných krajinách.

Ozón má kľúčovú úlohu pre UVB a pre hraničné vlnové dĺžky (280 − 290 nm). No zatiaľ nedôjde k tomu, aby na Zem preniklo UV-C (tzv. germicídne žiarenie), ktoré je filtrované už bežným kyslíkom. A ešte jedna astronomická poznámka. Situácia je oveľa horšia na južnej pologuli, pretože v dobe tamojšieho leta je Zem k Slnku najbližšie (v perihéliu), takže UV Index je oveľa vyšší. Napríklad na pobreží Antarktídy môže dosiahnuť hodnoty 10 − 12, zatiaľ čo u nás v lete býva čosi nad 8).

Rakovina kože

UV žiarenie preniká do buniek kože a poškodzuje ich enzýmy i genetický materiál v jadre buniek (DNA). Najjednoduchším príkladom škodlivého účinku UV žiarenia je to, že sa používa na ničenie baktérií (tzv. germicídna lampa). Jeho vplyv na živý organizmus sa môže prejaviť aj chybným prepisom informácií a vznikom mutácií, ktoré zapríčinia nekontrolované delenie buniek a tvorbu nádorov. O tom, že UV žiarenie a rakovina kože má priamu súvislosť svedčí aj nasledovný údaj. Rakovina sa totiž vyskytuje najviac na miestach vystavených slnku (tvár, ruky). A zároveň treba poznamenať, že nádory kože sa vyskytujú najčastejšie zo všetkých zhubných nádorov. Rakovina kože vychádza vlastne z buniek pokožky.

Ak nádorové tkanivo rastie pomerne pomaly a nepreniká do okolitých tkanív, nemusí spôsobiť celkové ohrozenie organizmu. Takýto nádor sa nazýva nezhubný (benígny, z gr. bene = dobro). Ak je nádorové bujnenie veľmi rýchle, nie je ohraničené iba na jednotlivý orgán, ale bunky prerastajú aj do okolia, takýto nádor ohrozuje život a nazýva sa zhubný (malígny, z gr. malum = zlo). Tie spravidla prenikajú do celého tela a vytvárajú ďalšie ložiská tým, že bunky z pôvodného ložiska prechádzajú i do krvných a lymfatických ciev a vytvárajú v tele druhotné prejavy − metastázy (gr. meta = medzi, stasis = hromadenie).

Tri najčastejšie typy

Prvou je rakovina vychádzajúca zo základných (bazálnych) buniek pokožky (gr. basis = základ). Z toho vznikol aj jej názov bazalióm, alebo spinocelulárny karcinóm (gr. celulla = bunka, carcinoma = rakovina). U 80 percent pacientov vzniká na tvári. Na jeho začiatku môže byť ružovočervená škrvrna alebo šedobledé zhrubnutie kože s rozšírenými cievkami. Ak sa pacient nelieči, na povrchu vzniknú chrastičky alebo plytká odrenina, z ktorej nádor môže aj krvácať. Neskôr, v priebehu niekoľkých mesiacov až rokov, postupne vnikne nehojaca sa rana s mierne vyvýšenými okrajmi. Hoci sa nádor môže plošne rozširovať aj nad priemer 10 cm a tkanivo sa rozpadá aj do hĺbky, nikdy nevytvára vzdialené prejavy (mestastázy) a neohrozuje život postihnutého. Vo včasných štádiách postačí miestna liečba tekutým dusíkom alebo chirurgické odstránenie.

Druhým je nádor, ktorý vychádza z vrstvy buniek pokožky s typickými ostnitými výbežkami (gr. spina = výbežok). Preto sa volá spinalióm, resp. spinocelulárny karcinóm. Vyskytuje sa asi 10-krát menej ako bazalióm, a častejšie u mužov. Až 90 percent nádorov sa vyskytuje na miestach vystavených slnku. Nádor môže začať ružovou škvrnou alebo výraznejším zhrubnutím kože. Na povrchu sa často tvoria šupiny a chrasty. Nádor rastie pomaly z veľkosti niekoľkých milimetrov do 1 cm a následne oveľa rýchlejšie. Stred nádoru sa rozpadá a vzniká nehojaca sa, krvácajúca rana. Dôležitejšie je to, že hoci nemusí byť veľmi rozsiahly, preniká do hĺbky, do lymfatických uzlín a vytvára mestastázy aj v iných orgánoch. A tie môžu spôsobiť aj smrť. Preto sa pri chirurgickej liečbe musí odstrániť nielen nádor, ale aj okolie, niekedy hrozí aj amputácia postihnutej časti (prst, dlaň, časť končatiny). Priaznivé predpoklady (až 90 percent) má liečba vtedy, ak má nádor najviac priemer 2 − 3 cm.

Tretí nádor − melanóm, ktorý je asi najznámejší, vychádza z pigmentových buniek, obsahujúcich farbivo melanín (gr. melanos = čierny). Treba zdôrazniť, že je najhrozivejší, pretože je najzhubnejší. Je to najmalígnejší nádor zo všetkých nádorov vôbec. Preto názov malígny melanóm. Na povrchu sa môže prejaviť ako tmavohnedá škvrna alebo uzlík. Niektoré časti nádoru nemusia byť pigmentované, a majú ružovobielu farbu. Niekedy sú farebné zmeny i druhotné zmeny povrchu (chrasty, ranky, krvácanie) doslova bizarné. Vývoj nádoru trvá asi jeden i viac rokov. Asi v polovici prípadov vychádza z plochých pigmentových znamienok. Najhoršou vlastnosťou nádoru je to, že sa nemusí veľmi dvíhať do výšky, ale rýchle preniká do hĺbky. Od rozsahu aj hrúbky nádoru záleží aj dĺžka prežitia. Ak má nádor priemer do 2 cm a hrúbku do 1 milimetra, až 70 − 90 percent pacientov prežije 5 rokov. No pri priemere nad 2 cm a hrúbke nad 4 milimetre je iba 20 − 50 percent. Pri liečbe preto treba chirurgicky vybrať nielen nádor, ale aj široké okolie a príslušné lymfatické uzliny a pacient podstupuje chemoterapiu.

Najdôležitejšie je chrániť sa nadmernému slneniu a spáleniu kože (najmä v detstve). Nevystavovať sa slnku v obedňajších hodinách, keď slnečné lúče prenikajú kolmo cez atmosféru. A používajte ochranné krémy. Pri ich vyberaní sa riaďte podľa svojho fototypu. Na jeho určenie vám poslúžia tabuľky a údaje, dostupné na osvetových anebo prívalových letákoch. Poradiť sa môžete aj u kožného špecialistu.

Počas dlhodového pobytu na slnku neváhajte použiť aj vyššiu hodnotu ochranného faktoru. Najmä pri pobyte v južných alebo v tropických krajinách. Prejavy nádorového bujnenia na koži majú oproti ostatným orgánom výhodu v tom, že sú viditeľné. To umožňuje spoznať a zachytiť tieto zmeny v počiatočnom štádiu (napr. zväčšovanie, hrubnutie alebo svrbenie či krvácanie farebných škvŕn) a ľahšie a úspešne ich aj liečiť. Metódy a možnosti sú vtedy široké. No rovnako nesprávne ako podceňovanie týchto prvotných zmien je aj panický strach z kožnej rakoviny. Obidve príčiny spôsobujú odklad návštevy u kožného lekára – dermatovenerológa.

Autor článku: MUDr. Ján Lidaj, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: