Akútna laryngitída

Akútna laryngitída
Zdroj: bigstockphoto.com

Niektoré však majú ťažký priebeh a okrem straty hlasu pacienta významne zaťažia narastajúcou dýchavicou vyžadujúcou zaistenie dýchania intubáciou (zavedenie trubice), výnimočne aj tracheotómiou (chirurgické otvorenie priedušnice), pričom pacient veľmi rýchlo vyžaduje okrem iného aj okamžitú ústavnú liečbu. V ére narastajúceho počtu alergických chorôb im treba venovať primeranú pozornosť a hlavne – nepodceniť ich! .

Akútna katarálna laryngitída

Akútne zápalové ochorenie sliznice hrtana, ktoré sa prejavuje zvýšeným prekrvením a opuchom sliznice hlasiviek a podľa rozsahu ochorenia aj okolitých vnútrohrtanových štruktúr. Najčastejšie vzniká v dôsledku vírusovej a/alebo bakteriálnej infekcie, zriedkavo je vyvolaná expozíciou sliznice hrtana termickým, alergickým alebo inhalačným škodlivinám. Prejavuje sa zachrípnutím až stratou hlasu, niekedy aj dýchavicou (dyspnoe) a sťaženým prehĺtaním (dysfágiou), často bolesťou v oblasti hrtana a dráždením na kašeľ. Väčšinou je súčasťou zostupného alebo vzostupného zápalu v oblasti dýchacích orgánov, u detí je zvýšené riziko obštrukcie lúmenu hrtana.

Diagnózu stanovíme na základe typickej anamnézy rýchleho nástupu ochorenia spojeného so zápalovými prejavmi v oblasti dýchacích orgánov, niekedy len samotného hrtana. Pri ORL vyšetrení v nepriamej laryngoskopii vidíme symetrické, pohyblivé, avšak prekrvené a mierne opuchnuté hlasivky, príchlopka je štíhla, symetrická.

Liečba vyžaduje hlasový pokoj, aplikáciu tepla na oblasť hrtana, vitamínoterapiu, dekongestíva odstraňujúci zdureniny, pri bakteriálnej infekcii/superinfekcii antibiotiká, pri výraznejšej edematóznej reakcii, ktorá spôsobuje opuch, podávame kortikosteroidy. Pátrame po vplyve možných vonkajších škodlivín na vznik ochorenia, fajčiarom odporúčame nefajčiť. Pokiaľ je pacient alergik, liečbu podporíme podaním liekov proti alergii. Inhalácie s inhalačnými substanciami s obsahom olejov sú kontraindikované pre riziko vzniku „olejovej“ pneumónie.

Pokiaľ zachrípnutie trvá u pacienta viac ako tri týždne napriek adekvátnej liečbe je nutné indikovať alebo zopakovať ORL vyšetrenie – ulcerácie (vredy), povlaky, proliferácia sliznice v oblasti hlasiviek nepatria ku klinickému obrazu nešpecifickej laryngitídy. Ich prítomnosť vyžaduje ďalšiu diferenciálnu diagnostiku na vylúčenie špecifických procesov (tuberkulóza, syfilis,...), prekanceróz a nádorov.

Akútna subglotická laryngitída

Je špecifickým príkladom akútnej laryngitídy, ktorý je typický pre pacientov v detskom veku (medzi 1. – 5. rokom). Pri vzniku ochorení sa uplatňujú rovnako ako pri katarálnej laryngitíde vírusy a bakteriálna superinfekcia. Opuch sliznice hrtana vzniká na typickom mieste pod hlasivkovou štrbinou (v nepriamej laryngoskopii vidíme intaktné hlasivky a pod nimi opuchnuté subglotické valy) a môže sa šíriť nadol v priestore priedušnice. Ochoreniu predchádza krátke obdobie prechladnutia, po ktorom nasleduje obdobie suchého štekavého kašľa, ktorého intenzita stúpa. Dieťa je zachrípnuté a podľa miery opuchu sliznice a jeho lokalizácie má inspiračný, exspiračný alebo zmiešaný stridor (piskľavý zvuk pri nádychu), ktorý môže vyústiť do ťažkej dýchavice. Vtedy je prítomné vťahovanie jugula a interkostálnych priestorov pri nádychu, dieťa je schvátené, cyanotické. V predchorobí často zistíme recidivujúce infekcie v oblasti nosohltana a mechanickú prekážku v podobe zväčšenej nosohltanovej mandle alebo aj hyperplastických podnebných mandlí. Ochorenie sa často vyskytuje v jesennom a zimnom období spojenom s hmlistým počasím.

Liečba sa riadi podľa stupňa závažnosti sťaženého dýchania – ľahké prípady zvláda pediater v rámci ambulantnej liečby. V prípade narastajúcej dýchavice vyžaduje stav ústavnú liečbu, podanie kortikosteroidov a antibiotík, niekedy aj intubáciu (zavedenie trubice do priedušnice) a v prípade ťažkých zápalov sliznice spojených s tvorbou krúst tracheotómiu. Dôsledne pritom dbáme na rehydratáciu dieťaťa a jeho upokojenie, aby sme zabránili možnej hyperexcitabilite vedúcej ku svalovým kŕčom.

Akútna epiglotitída

Patrí k vážnym formám akútnej laryngitídy, svojou závažnosťou môže pacienta ohroziť na živote. Je typická rýchle sa rozvíjajúcim zápalom príchlopky hrtana spojenej s narastajúcim opuchom. Pacient má horúčku a bolesti pri prehĺtaní, sťažene dýcha pri nádychu pre prekážku v hrtanovom vchode, má „knedlíkový“ hlas. Má problémy s prehĺtaním tekutiny a dehydratuje. V patogenéze zohráva úlohu infekcia, ostré poranenie celistvosti sliznice napr. nevhodnou potravou. Ochorenie postihuje hlavne deti do 10 roku života, zriedkavejšie staršie deti a dospelých.

Pri nepriamej laryngoskopii je viditeľná opuchnutá, výrazne prekrvená sliznica, niekedy je podsliznične viditeľná abscesová kolekcia ako komplikácia zápalu alebo vznikne dokonca perichondritída príchlopky, t.j. akútny zápal nielen sliznice príchlopky, ale aj samotnej chrupky. Pacienta je v tomto prípade hospitalizovaný, intravenózne sú mu podávané kortikosteroidy, antibiotiká, musí dopĺňať tekutiny a podľa potreby, v rámci prevencie dusenia, je do dýchacích orgánov zavedená intubačná rúrka. V dnešných podmienkach je potreba tracheotómie zriedkavosťou, väčšinou sa pri uvedenej liečbe stav rýchlo upraví.

V rámci prevencie akútnych laryngitíd sa vo všeobecnosti odporúča zvyšovať celkovú obranyschopnosť organizmu (otužovaním, očkovaním...), vyhýbať sa v čase chrípky verejným podujatiam, eliminovať vonkajšie škodliviny poškodzujúce sliznicu hrtana (predovšetkým fajčenie) a v lete nezabúdať, že aj pohár ľadového nápoja za horúceho dňa môže byť po chvíľke osvieženia spúšťačom akútnej laryngitídy! U detí je potrebné preventívne eliminovať prekážky brániace v dýchaní, predstavujúce niekedy aj fokálnu infekciu v ORL oblasti – pri zväčšenej nosohltanovej mandli indikovať jej odstránenie pod endoskopickou kontrolou v celkovej anestézii, pri nadmerne veľkých podnebných mandliach vo veku 3. – 8. rokov laserovú tonzilotómiu, t. j. ich zmenšenie približne na polovicu za pomoci laserového lúča, u starších detí tonzilektómiu, t. j. úplné odstránenie podnebných mandlí chirurgickým spôsobom.

Autor článku: MUDr. Irina Šebová – Šedenková, CSc., MPH, časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: