Koncentrácie ťažkých kovov v atmosfére, pôde, vode a v sedimentoch predstavujú vážny ekologický problém. Medzi dôležité negatívne pôsobiace ťažké kovy patrí aj ortuť.
Historický vývoj ortuti
Prvé archeologické dôkazy o použití ortuti sú staré 3 500 rokov. Ortuť a jej ťažba z rumelky bola známa starovekým Féničanom, Grékom, Kartágijcom i Rimanom. Prvé presné správy pochádzajú od Theofrasta (okolo roku 300 pred n. l.). Rimania ťažili už z rumelkových baní pri Almadéne v Španielsku, ktoré sú v prevádzke dodnes. Druhé najstaršie európske bane na ortuť v Idrii sa využívali od konca 15. storočia.
Ortuť sa používala už koncom 6. storočia n. l. k získavaniu zlata z jeho rúd. Na začiatku druhej polovice 16. storočia zaviedol Bartholomeus de Medina v Mexiku amalgamáciu strieborných rúd. Alchymisti skúmali ortuť so zvláštnou obľubou a považovali ju za súčasť všetkých kovov. Domnievali sa, že premena (transmutácia) jedného kovu na druhý je možná zmenou ich obsahu ortuti. Na Slovensku sa v súčasnosti ťažba ortuťových rúd neuskutočňuje.
Pracovné prostredie
Profesionálne riziko pre človeka sú najmä spracovanie rúd s obsahom ortuti, petrochemický priemysel, výroba elektrotechnických zariadení, obrábanie kovov, farmaceutický priemysel, výskumné a vzdelávacie ústavy, herbáriá či spracovanie kožušín a plstí. V pracovnom prostredí ide najčastejšie o expozíciu pár kovovej ortuti. Expozíciu zvyšuje často kontaminácia pracovného odevu, nedostatočná hygiena celého tela, jedenie a fajčenie na pracovisku, kontaminácia podlahoviny a stien, zlá technologická disciplína a pod. Chronické profesionálne intoxikácie ortuťou sa vyskytovali v minulosti najmä pri tavbe rúd.
Cesty prieniku ortuti do organizmu
Xenobiotiká môžu vstupovať do organizmu inhaláciou pľúcami, kožou, alebo gastrointestinálnym traktom. Častokrát jedna a tá istá látka vstupuje do organizmu viacerými cestami.
Vstup pľúcami – inhalačná cesta
Inhalácia škodlivín je najdôležitejšou a najčastejšou bránou vstupu do organizmu spoločne s vdychovaným vzduchom. Určité množstvo vdýchnutej látky sa v pľúcach zachytáva a vstrebáva, ďalšia časť je opäť vydýchnutá. V respiračnom aparáte sa vstrebávajú plyny, pary a dobre rozpustné aerosóly. Väčšie a menej rozpustné častice, ktoré sa zachytili v dýchacích cestách sú postupne transportované do nosohltanu, môžu byť prehltnuté a resorbované až v tráviacom trakte.
Množstvo vstrebanej látky pľúcami je závislé na viacerých faktoroch, akými sú fyzikálno-chemické vlastnosti vstrebávanej látky, jej rozpustnosť vo vode a v tukoch, únikovosť a pod., no záleží tiež na intenzite fyzickej práce, veku a zdravotnom stave exponovanej osoby.
Expozícia kovovej ortuti je primárne najčastejšie spôsobená výparmi ortuti pri priemyselnom používaní, expozíciou výparmi ortuti z dentálneho amalgámu a kvapalnej ortuti v domácnostiach. Ortuťové výpary v domácnosti sú spravidla následkom rozbitia pôvodných, v súčasnosti už zakázaných ortuťových teplomerov alebo ortuťových termostatov, kedy dochádza k vyparovaniu striebornej kovovej ortuti. Krátkodobá expozícia vysokej koncentrácii vo vzduchu sa prejavuje bolesťami v oblasti hrudníka, bronchitídou a pneumóniou.
Nebezpečné povolanie zlatníka?
Veľká epidémia intoxikácie kovovou ortuťou postihla robotníkov v Amazonskom dažďovom pralese, ktorí pracovali v baniach na zlato. Kontaminácia ortuťou bola spôsobená extrakčnými procesmi spracovania zlata, v úpravovniach a pri práci so zlatom. Známy je aj prípad osoby intoxikovanej ortuťou, ktorá bývala nad zlatníckou dielňou.
Koncentrácia ortuti v ovzduší sa pohybuje v rozmedzí 1 – 5 μg.m-3 na vidieku a 7 – 10 μg.m-3 v mestách a vo zvýšenom množstve sa nachádza v ovzduší priemyselných oblastí, v okolí spaľovní, kafilérií (podnik na spracovanie tiel uhynutých zvierat a odpadov živočíšneho pôvodu) a krematórií ľudských tiel.
Je známe, že u niektorých etnických skupín sa ortuť dokonca používa v kozmetických prípravkoch, pri použití ktorých sa uvoľňujú pary ortuti. Tieto skupiny tiež používajú elementárnu ortuť pri náboženských obradoch. Vyznávači niektorých Latino a Afro-karibských tradícií nosia amulety z ortuti, striekajú ju na zem. Vo viere, že tekutá ortuť je spojená s magickými schopnosťami (podľa nich prináša šťastie, lásku a bohatstvo) ju používajú pri kúzlach. Niekedy sa využíva ako liek, najmä pri tráviacich ťažkostiach. V súvislosti s používaním ortuti pri náboženských obradoch vydala Environmental Protection Agency v roku 1997 pokyny, v ktorých upozorňuje na vážne riziká intoxikácie ortuťou.
Autor článku: MVDr. Tatiana Kimáková, PhD., časopis Bedeker zdravia