Telo zdravého človeka je osídlené obrovským počtom mikroorganizmov, ktoré mu istým spôsobom „organizujú život“. Ich najväčšie množstvo sa nachádza v hrubom čreve, kde vytvárajú akýsi špecifický zoopark – takzvanú bakteriálnu črevnú mikroflóru.
Nejde o pasívnych kolonizátorov, ale o ucelený aktívny ekosystém. V ňom neustále dochádza k akémusi „boju o moc“ medzi dvoma skupinami – užitočnými baktériami, ktorých „nie je nikdy dosť“ a tými, ktoré sú pre človeka potenciálne škodlivé, patogénne. Pri podpore funkčnej existencie užitočných baktérií, udržiavajúcich vnútornú rovnováhu aj stabilitu organizmu (fyziologickú homeostázu) a pomáhajúcich stabilizovať imunitný systém obranyschopnosti, hrajú významnú úlohu probiotiká.
Pre i proti životu
Probiotické kultúry sú teda telu vlastné kmene baktérií (najmä baktérie mliečneho kvasenia – laktobacily, bifidobaktérie, prípadne ďalšie druhy, ale aj niektoré huby), ktoré sa normálne vyskytujú v tráviacom trakte a majú dôležitú úlohu pri ochrane zdravia i normálnej funcii žalúdka a čriev. Aj ich vplyvom je udržiavaná zdravá a nenarušená črevná mikroflóra, podporujúca správne spracovanie a trávenie požitej potravy. Tým sa zvyšuje využiteľnosť životne dôležitých látok prijímaných stravou, ako sú vápnik (kalcium), horčík (magnézium), železo, zinok, meď a ďalšie minerály či stopové prvky. Pokiaľ je črevná mikroflóra vďaka probiotickým kultúram v poriadku a zdravá, vytvárajú sa v nej samostatne aj niektoré ďalšie potrebné látky, ako napríklad vitamíny skupiny B, biotín, nikotínamid a vitamín K.
Probiotiká v praxi
Súčasný civilizačný rozmach však nie celkom praje udržovaniu stability nášho črevného ekosystému. Veľa ľudí si už môže všeličo dovoliť a stravuje sa keď má chuť, ale nie z hladu a pre zdravie. Prijíma potravu bez rozmyslu, pudovo a často ako hobby. Konzumuje atraktívne požívatiny, chemicky dochucované jedlá, polotovary, farbené nápoje. Vznikajú „ochorenia z dostatku“, medzi ktoré patria najrozličnejšie problémy, súvisiace s nesprávnym trávením. K tomu je treba priradiť aj iný konzum a síce „hltanie“ liekov a najrozličnejších doplnkov výživy, vitamínov a ďalších preparátov – bez rozmyslu, krížom-krážom. Klasickým príkladom je nadužívanie antibiotík. Z gréčtiny pochádzajúce „pro bios“ znamená „pre život“ a „anti bios“ zasa „proti životu“. Týmto spojeniam sa rozumie aj tak, že antibiotiká likvidujú telu nepriateľské a škodlivé baktérie a probiotiká sú pre život tela užitočné mikroorganizmy. Antibiotická kúra (a tá býva v dnešnej dobe často opakovaná) môže mať za následok aj to, že sa popri likvidácii škodlivých baktérií zlikvidujú aj tie užitočné a nastáva problém v podobe porúch trávenia aj vyprázdňovania.
Zdravá črevná mikroflóra
Probiotické kultúry pomáhajú obnovovať narušenú črevnú mikroflóru práve po liečbe antibiotikami, ale aj pri hnačkovitých ochoreniach, zápche, nesprávnom stravovaní, fyzickom i psychickom strese a u žien špeciálne pri gynekologických problémoch súvisiacich s narušenou prirodzenou bakteriálnou ropvnováhou (často práve po užívaní antibiotík). Zdravá črevná mikroflóra zároveň vytvára akúsi obrannú líniu proti prijímaným cudzorodým látkam a škodlivým baktériám, s ktorými sa ľudský organizmus denne stretáva, a tak posilňuje jeho obranyschopnosť (imunitu). Probiotické kultúry sa dajú konzumovať prostredníctvom niektorých jogurtov, syrov a mlieka (ich prítomnosť je vyznačená na obale), prípadne v podobe výživových doplnkov, v ktorých sú probiotiká kombinované v preparáte s vitamínmi, minerálmi a stopovými prvkami. Mali by tvoriť súčasť každodenného jedálneho lístka, ale treba dávať pozor, lebo nie je probiotikum ako probiotikum. Preparáty si treba vybrať podľa ťažkostí, respektíve diagnózy, kvôli ktorej hodláme probiotické kultúry konzumovať. Preto je vhodné poradiť sa s lekárom.
Autor článku: MUDr. Pavel Malovič, časopis Bedeker zdravia