Kliešť by mal byť vytiahnutý najneskôr do 24 hodín od uhryznutia

Kliešť by mal byť vytiahnutý najneskôr do 24 hodín od uhryznutia, pretože sa predpokladá, že práve toľko času potrebuje na infikovanie tela svojho nového hostiteľa boreliózou. Pre TASR to konštatoval neurológ Marián Kondáš z I. Neurologickej kliniky Fakultnej Nemocnice s poliklinikou v Bratislave.

"Riziko ochorenia je aj po bodnutí kliešťom skôr malé," dodal a upozornil, že lymská borelióza je infekčné bakteriálne ochorenie, proti ktorému sa nedá očkovať. "Jej pôvodcami sú baktérie borélie. Patria medzi spirochéty, baktérie špirálovitého tvaru. Vďaka tomu, že sa rozmnožujú veľmi pomaly, borelióza prebieha pomaly vo viacerých štádiách," spresnil. Chorobu prenášajú kliešte a najčastejšie sa vyskytuje v jarných a letných mesiacoch. Malé telá kliešťov na začiatku sezóny je niekedy veľmi ťažké spozorovať. Preto je podľa odborníka prezretie tela po každej návšteve prírody nevyhnutnosťou. Upozornil však aj na prípady, keď si postihnutý bodnutie kliešťom ani nevšimne alebo keď sčervenanie, ktoré väčšinou svrbí, ale najneskôr do týždňa zmizne, nepovažuje za závažné.

Borelióza má rôzne príznaky. Ich škála prechádza od typickej vyrážky, začervenania sa na veľkosť desať a viac centimetrov až cez postihnutie veľkých kĺbov, tzn. bolesti kolien, ramien až po neurologické príznaky. "Ide o vykrivenie úst až po príznaky, ktoré môžu imitovať iné ochorenia, napríklad ochorenia chrbtice," vysvetlil Kondáš a dodal, že v takomto prípade treba navštíviť lekára a s odstupom niekoľkých týždňov si nechať v krvi vyšetriť protilátky. "V prípade včasnej a správnej terapie je však priebeh choroby spravidla dobrý," konštatoval lekár. Keď sa vyskytnú ťažkosti, možno začať s antibiotickou liečbou. Podľa neurológa trvá liečba v ľahších prípadoch formou tabletiek dva týždne, v ťažších prípadoch, keď je napadnutý aj nervový systém, je potrebné počas hospitalizácie podávanie antibiotík do žíl.

"Infekcia v organizme drieme, dokonca sa predpokladá, že sa môže aktivovať imunitný systém, narušiť jeho činnosť a podmieniť vznik rôznych iných ochorení," informoval. Preto je podľa neho potrebné aj pri vzniku nešpecifických príznakov, ako je chronický únavový syndróm, pri ktorom sa človek cíti unavený, malátny a zhoršuje sa mu pamäť alebo má pocity strachu, prípadne keď sa u neho vyskytujú panické ataky, vyšetrenie protilátok.

"V určitom štádiu môžu borélie v organizme pretrvať skryté v niektorých bunkách a pripúšťa sa existencia tzv. cystických foriem, keď antibiotiká nemusia byť na boreliu účinné. Niekedy je preto potrebná opakovaná liečba a diagnostika," upozornil. Lekár dodal, že v praxi sa často vyskytujú aj tzv. falošne pozitívne protilátky, ktoré môžu byť spôsobené buď laboratórnou chybou alebo prítomnosťou iných podobných mikroorganizmov v organizme, ktoré môžu tiež spôsobovať tvorbu protilátok proti borelii. "Dôkaz protilátok proti borelióze ešte automaticky neznamená, že pacient boreliózu má. Táto skutočnosť je častým diagnostickým problémom," zhodnotil Kondáš.

Serologické vyšetrenie podľa neho k stanoveniu diagnózy nestačí a je len jedným z pomocných vyšetrení. Rovnako dôležitá je osobná aj epidemiologická anamnéza, ktorá v kombinácii s klinickými príznakmi a výsledkami vyšetrení pacienta môže bližšie určiť diagnózu. "Často sa tzv. borelióza na základe samotných pozitívnych protilátok lieči zbytočne," konštatoval. "V súčasnosti možno v celoeurópskom meradle zaznamenať preceňovanie diagnostiky boreliózy. V skutočnosti je diagnostikovaných a liečených viac pacientov ako je skutočne chorých," uzavrel.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: