Odborníci na tlačovej konferencii, ktorá sa konala v máji, prezentovali nielen výsledky 37-ročnej systematickej práce v oblasti transplantácií obličiek, ale snažili sa aj informovať verejnosť i svojich kolegov a kolegyne o výhodách darcovstva orgánov a zachraňovaní ďalších chorých ľudí. Transplantácia orgánu je úžasnou možnosťou, ktorou dnešná medicína dokáže predĺžiť prežívanie a významne zvýšiť kvalitu života pacienta. Každý vhodný darca pritom môže zachrániť štyri ľudské životy, pretože môže potenciálne poskytnúť dve obličky, pečeň a srdce.
„Urologické ochorenia sú veľmi časté – cez zápaly obličiek, obličkové kamene a obličkové nádory, až po terminálne ochorenie, ktorým je zlyhanie obličiek. K zlyhaniu obličiek môžu viesť aj ochorenia vrodené i získané. Medzi vrodené patria anomálie obličiek a močových ciest a systické ochorenia obličiek. Do kategórie získaných ochorení obličiek patria zápaly obličiek, ich poškodenia pri systémových ochoreniach, alebo aj poškodenie obličiek liekmi,” hovorí Prof. MUDr. Ján Breza DrSc., prednosta Urologickej kliniky Fakultnej nemocnice s poliklinikou na Kramároch v Bratislave.
V konečnom dôsledku, keď dôjde k zlyhaniu obličiek, už nedá liečiť ochorenie, ktoré k zlyhaniu obličiek viedlo, skôr sa liečia dôsledky zlyhania obličiek. „U pacientov, ktorý dospeli do štádia definitívneho a nezvratného zlyhania obličiek už nestačí konzervatívna liečba (napríklad diétou, obmedzením tekutín či náhradou esenciálnch aminokyselín), základné ochorenie obličiek, ktoré viedlo k ich zlyhaniu sa už liečiť nedá a potrebná je aktívna liečba uremického syndrómu obličiek (komplex príznakov charakterizujúcich zlyhanie obličiek), inak pacient zomrie,” konštatuje prednosta. Aktívna liečba spočíva v liečbe dialýzou a transplantáciou obličky. Tieto dva spôsoby sa vzájomne kombinujú a dopĺňajú vo forme tzv. Integrovaného dialyzačno-transplantačného programu.
Špeciálny počítačový program určí zoznam ľudí, ktorí by konkrétnu obličku mohli dostať, zvažuje sa vzdialenosť, vek aj zdravotný stav príjemcu. Preto je databáza prípadných príjemcov veľmi detailne prepracovaná. Prípravu na transplantáciu obličky je potrebné podľa slov prednostu vnímať z dvoch pohľadov. Príprava počas dlhodobej dialýzy a príprava pred samotnou transplantáciou. Počas dlhodobej dialyzačnej liečby sú pacienti usmernení tak, aby sa minimalizoval vznik komplikácií a aby sa doriešili patologické stavy, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť priebeh po eventuálnej transplantácii obličky. Pred samotnou transplantáciou je pacient urgentne transportovaný do transplantačného centra. Urýchlene sa zrealizujú všetky potrebné komplexné laboratórne a inštrumentálne vyšetrenia a po definitívnom imunologickom potvrdení vhodnosti sa začne imunosupresívna liečba a pacient je podrobený chirurgickému výkonu. Chirurgický výkon musí prebehnúť v obmedzenom časovom intervale – do 24 až 36 hodín po odbere obličky.
V Bratislave bola v 1970 založená dialyzičná stanica na Urologickej klinike v NsP akademika Dérera na Kramároch. V júni 1972 bola vykonaná prvá transplantácia obličky od mŕtveho darcu. Od toho roku sa zároveň datuje zahájenie integrovaného dialyzačno-transplantačného programu na Slovensku.
A ako vníma prednosta uvedenej kliniky posun v transplantáciách od začiatku až doteraz? „Je to principiálny rozdiel, kvalitatívny i kvantitatívny. Úspešnosť transplantácie je v súčasnosti vyššia než bola v začiatkoch.Transplantáciami obličiek sa dosahujú výborné výsledky. Jeden rok po transplantácii prežíva a funguje viac ako 90 percent transplantovaných obličiek a prežíva viac ako 95 percent pacientov. Pre porovnanie, úmrtnosť pacientov v čakacej listine je 15 percent za rok,” upresňuje Breza. Podľa jeho vyjadrení, na tlačovej konferencii chceli pacientom prezentovať výsledky systematickej a veľmi cieľavedomej práce, ktorú robia pre pacientov a súčasne pripomenúť nutnosť vzájomnej spolupráce medzi odbornou a laickou verejnosťou.
„Závisíme na počte pacientov, ktorí sa stávajú potenciálnymi darcami a ktorých nám nahlásia naši zdravotnícki kolegovia. Kľúčovú rolu v transplantácii zohrávajú samozrejme aj nemocniční odberoví koordinátori vo všetkých nemocniciach Slovenska s lôžkovým oddelením intenzívnej starostlivosti,” upresňuje Breza. Urologická klinika pomohla so zavedením odberov a konzervácie obličiek vo viacerých nemocniciach na Slovensku – Nitra, Nové Zámky, Trenčín, Žilina. Prvé tri srdcia transplantované v SÚSCH v Bratislave boli odobraté práve na Urologickej klinike. „Úspešný a fungujúci program obličiek je dokladom efektívnej kolegiálnej spolupráce medzi odborníkmi viacerých medicínskych špecializácií. Za významený apekt transplantačného programu pokladáme aj porozumenie zo strany nezainteresovanej medicínskej aj laickej verejnosti. Aj preto sa laickej verejnosti prezentujú poznatky odborné, ale aj problémy etické, morálne aj religiózne, ktoré súvisia s odbermi a transplatnáciami orgánov,” upresňuje Breza.
Je potrebné pozrieť sa na to aj z finančnej stránky, čiže veľa zákrokov nie je preplácaných dostatočne. Jedna trasnplantácia obličiek vychádza okolo 15 000 eura, čiže okolo 400 až 450 tisíc Sk, poisťovňa z toho prepláca rádovo jednu tretinu.
Na tlačovej konferecii sa zúčastnil aj MUDr. Róbert Roland, CSc., predseda Slovenskej transplantologickej spoločnosti. Podľa jeho slov, za bratislavským centrom vidieť jednu fantastickú prácu, čo sa týka rozvoja transplatológie. „Slovenská transplantológia začínala a dlhé roky bola transplantológiou obličiek. Až potom pribudla transplantácia srdca a pečene, ktorá bola najviac problematická. Odviedli ohromný kus práce. V posledných rokoch všetky centrá na Slovensku pracujú rovnakým rytmom, máme zhruba rovnaké výkony, v podstate všetci držíme určitú úroveň v odberoch a v transplantáciách,” upresňuje MUDr. Róbert Roland.
Podľa jeho vyjadrení, darcovstvo je na Slovensku úplne bezplatné, i keď sa orgány odoberajú žijúcemu darcovi. V mnohých štátoch vrátane SR je právne zakotvený predpokladaný súhlas s odberom orgánov po smrti. Ak niekto s odberom nesúhlasí, má to vyjadriť počas života písomne. Ak zomrelý nezanechal nijaký doklad, príbuzní nemajú právo odmietnuť odber jeho orgánov a odber sa riadi výlučne medicínskymi kritériami. Dnes už je skôr výnimkou, ak niekto nesúhlasí s odberom orgánov od živých darcov, predtým sme museli opakovane ľudí prehovárať, aby sme dosiahli súhlas. Nezabúdajme však ani na druhú stránku veci, a tou je problém etický, ktorý je pri týchto zákrokoch veľmi dôležitý. V mnohých prípadoch ide totiž o emotívne reakcie príbuzných. „Samotná myšlienka je vlastne krásna – niečo ešte z vášho príbuzného ešte niekde žije a pomohlo to zachrániť život chorému človeku ...,” uzatvára Róbert Roland.
Lekárske tímy Urologickej kliniky s Centrom pre transplantácie obličiek Fakultnej nemocnice s poliklinikou na bratislavských Kramároch transplantovali obličku už tisícej pacientke.
Zhrnutie pojmov – dialýza versus transplantácia obličky.
Človek, ktorému zlyhávajú obličky má len dve možnosti ako žiť s týmto ochorením - dialýzu alebo transplantáciu obličky.
Dialýza – tzv. čistenie krvi – je to metóda umožňujúca pacientom prežiť zlyhanie obličiek, a to pri vcelku prijateľnej kvalite života. Nerieši však niektoré viaceré súčasti uremického syndrómu. Choré obličky sa neliečia, je to život zachraňujúci výkon, bez ktorého by človek s nefunkčnými obličkami neprežil.
Transplantácia obličky – ňou sa pre pacienta podstatne zmiernia všetky komplikácie uremického syndrónu, umožňuje im podstatne vyššiu kvalitu života ako dialýza, lepšiu zdravotnú, pracovnú aj sexuálnu rehabilitáciu ako dialýza.
Finančné náklady
-
dialýza je drahá liečebná metóda, stojí cca 25 000 až 30 000 euro (cca 800 tisíc až 1 milión korún) pre jedného pacienta za rok
-
náklady na transplantáciu obličky sú podstatne nižšie – prvý rok po transplantácii sú okolo 50 až 60 %, ďalšie roky náklady klesajú na 20 až 30 % nákladov vynakladaných na dialyzačnú liečbu
Obličky na transplantáciu sa získavajú z 3 zdrojov:
-
od živých príbuzných darcov (otec, matka, brat, sestra, syn, dcéra)
-
od živých nepríbuzných darcov
-
od mŕtvych darcov, keď smrť darcu je jednoznačne spôsobená mozgovou smrťou
Transplantácia od živého darcu: v tomto prípade ide o darovanie vlastného zdravého orgánu jedného človeka druhému, aby mu predĺžil život. Darovať obličku môže pokrvný príbuzný. Zložitou otázkou je slobodné rozhodnutie darcu. Perspektívny darca musí jasne prejaviť ochotu darovať obličku príbuznému, darovanie nesmie byť reakciou na nátlak rodiny. Darca musí mať na rozhodnutie dostatok času, aby nebolo podmienené iba emocionálne ale aj racionálne. Darcom nemôže byť dieťa, alebo mentálne postihnutý jedinec, u ktorých sa nedá predpokladať svojprávne rozhodnutie. Podmienkou darovania obličky je imunologická zhoda medzi darcom a príjemcom.
Transplantácia od mŕtveho darcu: transplantácie od mŕtvych darcov predstavujú 70 – 90 percent všetkých transplantácii obličiek. Morálna satisfakcia lekárov a ošetrovateľského personálu je daná skutočnosťou, že ak sa nedá zachrániť život jednému človeku, môže sa použitím jeho obličiek zachrániť život dvom iným ľuďom.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia