21. september 2009 – Svetový deň Alzheimerovej choroby

Aj keď moderná medicína pomohla predĺžiť ľudský život o desaťročia, úmerne k zvyšovaniu veku sa vynára nový problém v podobe porúch pamäti. Organická podstata problému sa označuje súhrnným názvom Alzheimerova choroba (ACH), čo je neurodegeneratívne ochorenie mozgu, ktorého prejavom je demencia. Alzheimerova choroba oberá človeka o to najcennejšie – schopnosť myslieť, orientovať sa a postarať sa sám o seba. Štatistiky uvádzajú, že podiel osôb vyššieho veku sa do roku 2050 zdvojnásobí zo súčasných 10 na 21 percent, čo bude znamenať zvýšenie počtu ľudí postihnutých demenciou v rodinách, ale aj klientov s týmto ochorením v zariadeniach zdravotníckych a sociálnych služieb.

Niektorí autori označujú Alzheimerovu chorobu za tichú epidémiu ľudstva. Podľa svetových štatistík približne 1 % obyvateľov vyspelých krajín trpí touto chorobou a jej výskyt má rastúcu tendenciu. Nedávny prieskum organizácie Alzheimer Europe , ktorá združuje národné združenia a spoločnosti pre ACH, ukázal, že počet ľudí s demenciou v Európskej únii sa pohybuje až na úrovni 7,3 milióna, namiesto pôvodne odhadovaných 6,5 milióna. Podľa autorov prieskumu, pôvodné odhady pomerne presne opisovali situáciu vo vekovej skupine do 85 rokov, ale podhodnocovali počet ľudí trpiacich demenciou v skupine staršej ako 85 rokov, ktorej početnosť v EÚ rastie.

Zdravé starnutie európskou prioritou

„Vážnosť situácie si naplno uvedomil aj Európsky parlament, ktorý na základe výzvy francúzskeho predsedníctva EÚ prijal vo februári tohto roka vyhlásenie o prioritách boja proti Alzheimerovej chorobe. Tento krok bude nasledovaný vytvorením národných programov boja s touto chorobou v jednotlivých členských krajinách,“ uviedol pri príležitosti tohtoročného Svetového dňa Alzheimerovej choroby vedec a riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Prof. MUDr. Michal Novák, DrSc., ktorý je ako medzinárodne uznávaný vedec garantom pre vytvorenie národného programu na Slovensku. Aj keď toto ochorenie zatiaľ nie je možné úplne vyliečiť, v súčasnosti dostupná terapia spolu s nefarmakologickými postupmi dokáže jeho progresiu výrazne spomaliť, a tým zabrániť devastácii osobnosti chorého. „V našich aktivitách sa sústredíme na zvýšenie informovanosti verejnosti s cieľom zvýšiť záchyt tohto ochorenia, ale tiež na zlepšenie kvality života pacientov a ich opatrovateľov po určení diagnózy,“ vysvetľuje Prof. Novák.

Situácia na Slovensku

Na Slovensku trpí Alzheimerovou chorobou približne 50 tisíc ľudí. O tento počet sa stará okolo 100 tisíc rodinných príslušníkov, príbuzných a blízkych, ktorí potrebujú odbornú pomoc a podporu. ACH je vo vyspelých štátoch považovaná za vážny sociálny, zdravotnícky a spoločenský problém, ktorý sa dotýka samotných chorých ale aj ich blízkych príbuzných, ktorí nesú na svojich pleciach psychickú a ekonomickú záťaž. Táto ťarcha mení kvalitu života všetkých zúčastnených a nie je zriedkavosťou, že v jej dôsledku príbuzný, manžel či manželka, zomiera skôr, ako osoba postihnutá Alzheimerovou chorobou. Svetové štatistiky ukazujú, že globálne výdavky na starostlivosť o ľudí postihnutých ACH predstavujú ročne 230 miliárd EUR.

Projekt zakladania kontaktných informačných miest

Popri liečbe je pre samotných pacientov od začiatku ochorenia dôležité najmä vzdelávanie tých, ktorí sa o nich starajú. Ochorenie je totiž sprevádzané postupným poklesom pamäťových schopností dospelého človeka, pacienta, i keď je farmakologicky liečený. Táto skutočnosť je najťažšie akceptovateľný fakt v rodine, z ktorého vyplývajú nedorozumenia, emocionálne vyčerpanie opatrovateľov a poruchy správania u pacienta. Človek s ACH sa spravidla najlepšie cíti v domácom prostredí s pomocou príbuzných. Dostatočne poučení opatrovatelia sa dokážu o chorého plnohodnotne postarať, potrebujú však pomoc spoločnosti.

Slovenská Alzheimerova spoločnosť (SAS) za podpory Nadácie MEMORY sa vzdelávaniu a vedeniu rodinných príslušníkov v domácej starostlivosti venuje už viac ako 10 rokov. Popri vzdelávaní verejnosti organizuje v spolupráci s Centrom MEMORY množstvo preventívnych aktivít pre seniorov, ako sú tréningy pamäti či kognitívna rehabilitácia. Jednou z kľúčových aktivít SAS je aj projekt zakladania kontaktných informačných miest pre pacientov a ich príbuzných. „Ideálnym miestom pre vznik takýchto miest sú domovy dôchodcov a domovy sociálnych služieb, v ktorých sa už teraz nachádza mnoho pacientov s Alzheimerovou chorobou, ktorí potrebujú špeciálnu starostlivosť. Slovenská Alzheimerova spoločnosť môže takýmto zariadeniam pomôcť pri zakladaní kontaktných miest formou poradenstva a vzdelávania opatrovateľov,“ hovorí tajomníčka SAS a správkyňa nadácie MEMORY Alžbeta Veselá.

Pilotným projektom v rámci tejto iniciatívy SAS bola júnová inaugurácia kontaktného informačného miesta v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v Holíči, ktoré poskytuje pomoc pri riešení sociálnej problematiky rodín starajúcich sa o rodinných príslušníkov postihnutých ACH v spádovej oblasti Záhorie. Zámerom kontaktného miesta je tiež poskytnúť pomoc rodinám pri starostlivosti vytvorením podpornej a vzdelávacej skupiny z opatrovateľov a rodinných príslušníkov. „Naše kontaktné miesto poskytuje odborné, sociálne a psychologické poradenstvo, ale aj emocionálnu podporu,“ hovorí riaditeľka Domova dôchodcov a domova sociálnych služieb v Holíči Daniela Vacová, ktorá vznik kontaktného miesta iniciovala. Priamo počas tohtoročného Svetového dňa ACH – 21. septembra – pripravili v kontaktnom mieste v Holíči pre všetkých záujemcov deň otvorených dverí.

Viac informácií nájdete aj na www.alzheimer.sk.

ALZHEIMEROVA CHOROBA – FAKTY

  • Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie patrí demencia Alzheimerovho typu medzi 10 hlavných smrteľných ochorení a s prehlbujúcim sa starnutím obyvateľstva riziko vzniku tohto ochorenia rastie.
  • Štatistiky západných krajín uvádzajú, že v priemere 1% ich obyvateľov je postihnutých Alzheimerovou chorobou a radia ju na štvrté miesto najčastejších príčin úmrtia.
  • Podľa prognózy Inštitútu informatiky a štatistiky sa počet ľudí nad 65 rokov na Slovensku do roku 2010 zvýši až na 690 000, pričom celkový rast populácie bude pomalší.
  • Napriek osvete je ochorenie na Slovensku stále poddiagnostikované, iba 5-10 % pacientov s ACH dostáva adekvátnu liečbu, ktorá spolu s nefarmakologickými technikami zmierňuje príznaky ochorenia a zlepšuje kvalitu života pacientov a ich opatrovateľov.

Aj keď dnes presnú príčinu vzniku ACH nepoznáme, predpokladá sa, že pod vznik ochorenia sa podpisuje istá kombinácia nasledujúcich faktorov: pokročilý vek, výskyt rizikových faktorov, ako sú vysoký krvný tlak, fajčenie, obezita, cukrovka či vysoký cholesterol, predchádzajúce úrazy hlavy, stres, vysoká miera úzkosti a pesimizmu a iné škodlivé vplyvy prostredia.

O OCHORENÍ

Alzheimerova choroba je degeneratívne ochorenie mozgu, ktoré je sprevádzané postupným úpadkom pamäti, myslenia, chápania, reči, schopnosti učiť sa, úsudku a plánovania. Príznaky ochorenia začínajú výpadkami krátkodobej pamäte, dezorientáciou a inými mentálnymi poruchami, ktoré postupne môžu viesť až k strate kontroly nad telesnými funkciami. Najčastejšie sa objavuje u ľudí starších ako 65 rokov, s mierne častejším výskytom u žien ako u mužov.

Príznaky Alzheimerovej choroby možno v prvých fázach ochorenia ľahko prehliadnuť alebo ich pripísať stresu, únave či depresii a strate chuti do života súvisiacej so starnutím. Častým prejavom je aj zmätenosť či popletenosť, po čase sa objavia menšie poruchy pamäte, ktoré sa postupne prehlbujú. Ľudia postihnutí týmto ochorením môžu zabúdať mená svojich blízkych, názvy známych miest či účel každodenne používaných predmetov. Ako sa pamäťové výpadky, príznačné pre rané štádium ochorenia, postupne zhoršujú, pridávajú sa k nim aj iné mentálne poruchy a problémy správania.

Všeobecne sa príznaky rozvíjajú nasledovne - aj keď postup choroby môže mať v jednotlivých prípadoch mierne odlišnosti:

  • spočiatku nenápadne nastupujúce zmeny osobnosti spojené so zvláštnymi „maniermi“ alebo nevhodným správaním, niekedy akoby „karikovanie“ pôvodnej osobnosti
  • postupný nárast porúch pamäti
  • depresia a úzkosť, alebo iné poruchy afektov, nálad
  • problémy s učením sa novému, problémy s obsluhou domácich spotrebičov, telefonovaním
  • neskôr všeobecná zmätenosť , neschopnosť plánovať a riešiť komplexnejšie problémy
  • problémy spojené s jazykom, matematickými operáciami a úsudkom
  • náladovosť, pocity smútku alebo hnevu , striedanie apatie a podráždenosti
  • dezorientovanosť v čase a priestore
  • neschopnosť adaptovať sa na zmenu, nové prostredie a podobne
  • utiahnutosť, či už pre stratu sebadôvery alebo pre komunikačné problémy
  • v pokročilých fázach choroby - poruchy poznávania známych osôb, ilúzie
  • strácanie predmetov a následné obviňovanie okolia z okrádania
  • bludy a halucinácie
  • túlanie sa a schovávanie predmetov , nepokoj, agresívne prejavy
  • problémy s prijímaním potravy
  • poruchy spánku
  • strácanie schopnosti vyjadrovať sa rečou
  • strata celkovej kontroly nad sebou samým a telesnými funkciami s následnou plnou odkázanosťou na opateru
  • postupné ubúdanie aktivity, imobilizácia, kachexia

Narastaním príznakov v pokročilých štádiách choroby, zvlášť nepokoja, nespavosti, negativizmu a agresivity, tieto sa môžu stať dôvodom úplného vyčerpania osôb, ktorí chorých opatrujú a následnej inštitucionalizácie (umiestnenie do nemocnice, neskôr do lôžkového zariadenia sociálnej starostlivosti).

Adekvátna liečba zmierňuje nielen príznaky úbytku pamäťových a intelektových schopností, ale znižuje výskyt porúch správania u chorých, zlepšuje ich opateru a predlžuje dobu zotrvania v prirodzenom domácom prostredí, resp. úplné doopatrovanie doma.

PREVENCIA – TRÉNINGY PAMÄTI A KOGNITÍVNA REHABILITÁCIA

Pravdepodobne jediný súčasný účinný preventívny prostriedok proti predčasnému starnutiu mozgu je pamäťový tréning. Patrí k novodobým efektívnym nástrojom predĺženia nezávislého života seniorov, zvýšenia ich sebestačnosti a zo spoločenského hľadiska je aj ekonomicky najzaujímavejší – každý je zodpovedný sám za seba. Tréningy pamäti môžu navštevovať aktívni seniori, ktorí pociťujú problémy s pamäťou v bežnom živote, aj seniori, ktorým doporučujú tento typ aktivity lekári – psychiatri alebo neurológovia ako doplnok liečby, zvyčajne problémov s pamäťou a depresie.

Kognitívna rehabilitácia je modifikovaný tréning pamäti, je však určená pre ľudí s miernym a stredným stupňom ACH. Jej cieľom je udržanie kognitívnych schopností osôb postihnutých demenciou a je rovnako dôležitá ako farmakologická terapia.

--------------------------------------------------------------------------------------------

Slovenská Alzheimerova spoločnosť

Slovenská Alzheimerova spoločnosť (SAS) je občianske združenie na pomoc ľuďom s poruchami pamäti a Alzheimerovou chorobou. Združuje ľudí, ktorých sa ACH bytostne dotýka, odborníkov pracujúcich v oblasti výskumu, prevencie, diagnostiky a terapie tejto choroby, zainteresovaných so záujmom o riešenie problematiky ACH, opatrovateľov starajúcich sa o postihnutých a ľudí, ktorí chcú svojou dobrovoľnou účasťou postihnutým pomôcť. Cieľom SAS je presadzovanie práv a potrieb dotknutých osôb na Slovensku, organizovanie vedecko-populárnych a vzdelávacích podujatí, vzdelávanie a vedenie príbuzných v rodinnej starostlivosti o postihnutého, propagácia najnovších poznatkov vedeckého výskumu, diagnostiky a možnosti liečby a šírenie informácií o ACH.

Nadácia MEMORY a Centrum MEMORY

Nadácia MEMORY sa už viac ako desať rokov venuje pomoci ľuďom s Alzheimerovou chorobou a ich rodinám. Vybudovala modelové zariadenie Centrum MEMORY, ktoré je preventívnym, diagnostickým, vzdelávacím centrom a špecializovaným zariadením pre ľudí s poruchami pamäti. K 1. januáru 2005 sa toto zariadenie ako jediné svojho druhu na Slovensku stalo súčasťou Centra Excelentnosti Slovenskej akadémie vied, ktoré nesie názov „Centrum Excelentnosti pre Alzheimerovu chorobu a príbuzné neurodegeneračné poruchy“. Centrum MEMORY je určené všetkým záujemcom o udržiavanie si dobrej pamäti a vitality v každom veku a tiež pre ľudí s poruchami pamäti a rozumových schopností, Alzheimerovou chorobou a inými formami demencií. Zároveň poskytuje poradenstvo pre rodinných príslušníkov alebo blízke osoby, ktoré žijú s chorými v domácnosti alebo sa o nich denne starajú, a pre zdravotníckych a sociálnych pracovníkov profesionálne zainteresovaných na riešení problémov súvisiacich s demenciou.
Viac informácií na www.alzheimer.sk.

Kontaktné miesto v Domove dôchodcov a domov sociálnych služieb pre dospelých v Holíči

Kontaktné miesto poskytuje:

  • pomoc pri riešení sociálnej problematiky rodín starajúcich sa o rodinných príslušníkov postihnutých Alzheimerovou chorobou
  • pomoc rodinám pri starostlivosti v domácom prostredí vytvorením podpornej a vzdelávacej skupiny z opatrovateľov a rodinných príslušníkov,
  • rozvíja sociálne kontakty, výmenu informácií a skúseností a poskytuje emocionálnu podporu,
  • uskutočňuje vzdelávacie podujatia pre rodinných príslušníkov zamerané na výmenu skúsenosti a osvojenie si nových vedomostí, spôsobov a metód práce s postihnutými poruchami pamäti,
  • uskutočňuje a rozvíja preventívne aktivity pre seniorov: tréningy pamäti a vitality, poskytuje im primerané rady a informácie o zdravom spôsobe života vo vyššom veku,
  • zabezpečuje prenos najnovších informácií pre verejnosť
  • rozvíja spoluprácu s miestnou samosprávou ako aj s VÚC pre zlepšenie riešenia problému Alzheimerovej choroby a preventívnych aktivít pre seniorov v regióne

Viac informácií na www.domov-holic.sk 

Autor článku: Ing. Alžbeta Veselá, Slovenská Alzheimerova spoločnosť

Dátum zverejnenia: