Na Dolnej zemi chutia melóny zavárané nakyslo

Gerečka patrí na Dolnej zemi k najlahodnejším zaváraninám s fantastickou chuťou. "Keďže naši predkovia žili v cudzojazyčnom prostredí a na určité veci nepoznali výraz zo slovenčiny, keď sa na Dolnej zemi objavili červené melóny, ktoré maďarčina pozná ako görög dinnye, vytvorili nové slovo gerega," uviedla pre TASR riaditeľka Domu Slovenskej kultúry v Békešskej Čabe Anna Ištvánová. Melóny, ktoré koncom augusta a začiatkom septembra nedozreli, sa nakrájajú, zalejú sladkokyslým nálevom, pohár sa uzatvorí a takáto pochúťka sa celú zimu konzumuje ku klobáse a mäsovým pokrmom. Každá rodina má pritom svoj špecifický recept.

V komorách Slovákov žijúcich v Békešskej Čabe, Slovenskom Komlóši, v Sarvaši nájdeme zavárané ringloty, hrušky, čerešne, višne, džemy z marhúľ, malín, broskýň, slivkový lekvár, tekvicový lekvár s chuťou ananásu, kyslú nakladanú zeleninu – ako papriku naplnenú kapustou, nezrelé rajčiaky, uhorky, karfiol, gerečku.

Svoj recept na geregu ponúkla TASR Mária Lopušná zo Slovenského Komlóša: "Papriku napchám kapustou, cibuľa dodá dobrú chuť, pridám horkú papriku a melón aj so šupkou. Všetko vložím do dvadsaťpäť litrového súdka s drevenou pokrývkou, ktorou zmes na jeden až jeden a pol týždňa stlačím. Keď po tejto dobe zmes dozrie, pridám ocot, vodu, soľ, cukor, bobkový list a korenie. Na päť litrov vody dávam dva a pol decilitra octu. Takto je to "takô sladostnô". Tak to potom vydrží aj do apríla." Gerečka sa podáva napríklad ku klobásam, k paprikášu, k slanine. Melón sa však nakladá aj nasladko, tentoraz je zbavený šupky, ale nekonzumuje sa ako kompót. Vďaka mierne sladkokyslej chuti sa podáva tiež ako príloha k mäsu. "Melón po dva dni len troška v cukrovej vode postojí a potom pridám len trošku octu," konkretizuje gazdiná Lopušná.

Na trhu v Békešskej Čabe ponúkajú kyslú kapustu, ale aj celé hlávky kvasenej kapusty. "Takáto kapusta, veľká hlava vykvasená v sude alebo veľkej nádobe, je dôležitá najmä z hľadiska zabíjačiek," uviedla Ištvánová a konkretizovala: "Listy veľkej kapustnej hlávky sa po jednom pooberajú, do každého listu sa nabalí rôznymi prísadami ochutené mleté mäso. Tento pokrm sa volá sárma a je typickým jedlom v našej oblasti." Ištvánová uviedla, že Čabianska organizácia Slovákov – Dom slovenskej kultúry pri príležitosti Klobásového festivalu každý rok organizuje súťaž nakladaných kyslých zaváranín. Porota prísne hodnotí vzorky podľa výzoru, stavu, chuti a vône. Každý rok majú veľký úspech aj ochutnávky, keď hostia z celého sveta môžu v Dome slovenskej kultúry v Békešskej Čabe nielen ochutnať súťažiace zaváraniny, ale aj získať netradičné recepty na zaváranie.

"Zavariť sa dá prakticky všetko, čo nám dokáže darovať naša úrodná zem. Od uhoriek, cez cesnakové struky, karfiol, kapustu, nedozreté dyne, papriku naplnenú kapustou, mrkvu, petržlen, kukuricu, malé kukuričky, dokonca aj nedozreté jablká," skonštatovala Ištvánová. Podľa jej slov si čabianske gazdiné upravujú zaváraniny nielen podľa chuti, ale dôležitá je aj ich estetická stránka. Účastníci súťaže kyslých zaváranín dbajú na to, aby zaváraniny aj pôsobivo vyzerali. V jednej zaváranine sa snažia vedľa seba kombinovať zeleninu rôznej farby. Vytvárajú z nej rôzne obrázky.

"Škoda, že neexistuje zelenina modrej farby. Vo viacerých fľašiach vidíme červenú, bielu a zelenú farbu, tak modrú pridávame aspoň na vrch fľaše v podobe kúska látky, ktorou prikryjeme viečko," dodala s úsmevom Ištvánová.
Tradícia zavárania na juhu Maďarska, kde žije silná komunita Slovákov, nie je dnes podľa nej udržiavaná kvôli ušetreniu finančných prostriedkov, pretože zaváranie už nie je lacnou záležitosťou, ale ide o to, že človek má zo zaváraniny vyloženej na rodinnom stole radosť a rodina zaváraninu pochváli najskôr preto, že dobre vyzerá a pri konzumácii preto, že vynikajúco chutí.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: