Smrť dieťaťa je traumatizujúcou skúsenosťou nielen pre rodičov, ale aj celú rodinu a blízke okolie. Vyžaduje si značné úsilie človeka prekonať negatívnu skúsenosť, nájsť silu chuť žiť a nájsť spôsob, ako sa novej situácii prispôsobiť. Detský fond (DF) Slovenskej republiky prichádza s projektom "Aj oni sú naše deti", ktorý má pomôcť rodičom prekonať ťažké obdobie v čase straty dieťaťa.
"Po úmrtí je každému rodičovi jasné, že stratil svoje dieťa. To, čo sa ale deje od tohto momentu, niekedy dokonca aj tesne pred smrťou, začína to v nemocniciach a končí v kruhu blízkych, nám pripomína systematické zbavovanie rodičovských práv týchto ľudí," hovorí o dôvodoch vzniku projektu jeho koordinátorka a psychologička Vesna Korošová. Projekt sa v dvoch rovinách zameriava nielen na rodičov ale aj zdravotnícky personál. Má prispieť k efektívnej komunikácii medzi lekárom, resp. zdravotníckym personálom, a rodičom v situáciách, keď zomiera detský pacient. Súčasne upozorňuje na fakt, že rodič ostáva rodičom dieťaťa bez ohľadu na jeho úmrtie.
Detský fond pripravil v rámci projektu informačné materiály určené pre rodičov, ktoré budú distribuované v nemocniciach. Nájdu v nich rady, ako vybaviť pohreb dieťaťa, ale aj ako sa môžu v tomto období cítiť, ako ho preklenúť, aké reakcie sú normálne a naučiť sa s vedomím straty dieťaťa žiť. Súčasťou projektu je aj internetová stránka s rovnomenným názvom projektu, ktorá obsahuje smútkové poradenstvo. Druhá časť projektu je zameraná na zdravotnícky personál, a to naučiť ho optimálne komunikovať s rodičmi, ktorí stratili dieťa. Podľa detského kardiológa a intenzivistu Martina Záhorca sú rozhovory s rodičmi v situáciách oznámenia ťažkej diagnózy alebo úmrtia jedny z najťažších profesionálnych úloh. Priznáva, že zdravotnícky personál niekedy istým spôsobom opomína priestor, ktorý by mohol poskytnúť rodičom pre vzájomnú komunikáciu. Dôvodom môže byť smútok zdravotníka za strateným pacientom, otázky typu: Nedalo sa spraviť viac?, či práca s ďalšími pacientmi. Projekt má preto podľa jeho slov upozorniť aj na chyby zdravotníkov a tým pomôcť v budúcnosti sa im vyvarovať. Pomôcť tomu majú aj informačné semináre v piatich slovenských nemocniciach.
"Rodič, ktorému zomrie dieťa, je vystavený obrovskému emocionálnemu stresu," hovorí klinická psychologička a psychoterapeutka Mária Andrášiová. Pomoc by mal nájsť nielen v rodine a kruhu blízkych ale aj u zdravotníckeho personálu. Snahy posunúť rodičov naspäť do života nie vždy fungujú, život sa po strate dieťaťa navždy zmení, a preto je dôležité nájsť spôsob, ako sa s týmto momentom vyrovnať. Obdobie intenzívneho smútenia podľa psychologičky zvyčajne trvá 6 až 8 týždňov, vyrovnávanie sa so stratou rok, dva, je to však veľmi individuálne. Dôležitým faktom ostáva aj to, akým spôsobom dieťa zomrelo, či rodič mohol byť v posledných chvíľach s dieťaťom alebo nie. "Nie vždy sa však rodičom podarí stratu dieťaťa spracovať," konštatuje Andrášiová. Dôsledkom toho môžu byť depresie, myšlienky na samovraždu, problémy v práci, kríza vo vzťahu či dokonca rozvod.
Autor článku: TASR