Tlak na extrémne výkony dieťaťa môže zničiť jeho nadanie

Tlak na extrémne výkony dieťaťa môže zničiť jeho nadanie
Zdroj: bigstockphoto.com

Rodičia, ktorí priveľmi tlačia nadané deti do extrémnych výkonov, úzkostlivo sa starajú o ich vývin a zasahujú doň, môžu rozvoj ich nadania zastaviť. Dôsledkom je strata motivácie a záujmu detí o obľúbené činnosti. Uviedla to pre TASR vedecká pracovníčka Fyziologického ústavu Lekárskej fakulty UK a členka Spoločnosti pre vyššie funkcie mozgu pri Slovenskej lekárskej spoločnosti Daniela Ostatníková.

"Nadané deti myslia inak ako ich rovesníci z bežnej populácie a k rýchlejším riešeniam sa dopracujú inou metódou rozmýšľania," poznamenala s tým, že nadaní ľudia majú inú štruktúru neurónových sietí. Spojenia medzi jednotlivými neurónmi, ktoré majú svoje špecifické funkcie, sú u nich na rozdiel od jedincov bežnej populácie iné a mozgové bunky sú inak vzájomne prepojené.

"Priemerne inteligentný človek sa pri riešení konkrétnej úlohy k výsledku prepracováva zložitými cestami a spojmi cez rôzne neuróny, pokiaľ sa spojí s konečným. Nadaný človek však medzi východiskovým a koncovým neurónom ľahko nájde niečo ako skratku. Tá mu podstatne skráti mozgovú operáciu a na vyriešenie potrebuje oveľa menej času. Originálny spoj však často prináša aj originálne riešenia," vysvetlila.

Výsledok premýšľania nadaných má podľa Ostatníkovej nielen lepšiu kvalitu, ale prichádza aj za kratší čas. "Intelektová kapacita človeka spočíva v tom, koľko múdrych kníh si vie za istú dobu nazhromaždiť do svojej fiktívnej vedeckej knižnice v mozgu. Od jeho inteligencie však závisí, ako vie jednotlivé vedomosti z týchto kníh nájsť, pospájať s inými, ukrytými v iných knihách, a to robiť čo najefektívnejšie a najoriginálnejšie," spresnila odborníčka. V súvislosti s určovaním podielu génov a podnetného prostredia na existenciu nadania dieťaťa je podľa Ostatníkovej pravdou, že najúspešnejší dospelí mali častejšie vzdelaných otcov a silnú tradíciu dobrého vzdelania v rodine. "To je záležitosť génov," dodala.

Z dôležitých osobnostných vlastností majú podľa nej nadaní ľudia vyššiu schopnosť koncentrovať sa a vytrvalosť v tom, čo ich baví a na čo majú predpoklady. "Pri svojom záujme dokážu zotrvať dlhé hodiny, pričom navôkol neregistrujú nič a nikoho. Tvoriví nadaní sú nezávislí a introvertní, radi na seba berú riziko neúspechu. Produkujú najviac nepodarkov, ale aj výnimočné diela," zhodnotila. Podľa odborníčky sa v detstve častejšie manifestuje hudobný a matematický talent, zriedkavejšie výtvarný či literárny talent. Špecifické intelektové nadanie na vedné špecializácie, ako sú medicína či právo, sa v detstve takmer nevyskytujú. "Neznamená to ale, že deti, z ktorých na poli vedy a bádania vyrastajú osobnosti, nie sú ako deti výnimočné. Nadanie pre vedu sa v detstve prejavuje záujmom dieťaťa rozlišovať typy áut či vtákov a chuťou dozvedieť sa o nich čo najviac," konkretizovala Ostatníková.

Jednou z typických čŕt detí "nadaných pre vedu" je výnimočná zvedavosť v ranom veku. Či sa však z nich stanú úspešní vynálezcovia alebo vedci, závisí od toho, ako dokážu premeniť technickú zručnosť na niečo koncepčné, využiteľné a originálne. "Je iné byť expertom a iné byť kreátorom, čiže tvorcom," spresnila.

Človek na to, aby vytvoril niečo originálne a kreatívne, musí opakovane prechádzať štádiom pokusov a omylov. Predpoklad pre kreativitu tvoria osobnostné charakteristiky, ktoré sú často dôležitejšie ako všeobecná či špecifická inteligencia. "Kreatívni ľudia, teda tí, ktorí sú aj úspešní v dospelosti, sú ľudia, ktorí majú veľkú motiváciu, jasné zameranie, sú dominantní, nezávislí a vedia vstupovať do rizika," upozornila. Vysoko intelektovo nadané deti, ktoré nemajú aspoň niektorú z týchto osobnostných čŕt, majú podľa odborníčky slabú šancu na to, aby sa z nich stali aj úspešní dospelí. Nadaní ľudia sú zväčša workoholici a prejavy chuti do činnosti a energia už v detskom veku sú znakmi budúceho úspechu. Kritickým bodom pre vývin nadania je obdobie dospievania, keď sa nadané deti musia vyrovnávať s vlastnou identitou, súkromím a vynikaním. Podľa Ostatníkovej sa však úspech alebo neúspech dieťaťa v budúcnosti nedá predpovedať. "Vysoká inteligencia nezaručuje plné rozvinutie schopností v dospelosti," uzavrela.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: