Bipolárne afektívne poruchy (BAP) sú skupinou duševných ochorení (v staršej terminológii mániodepresívna psychóza), ktoré charakterizuje rôzne striedanie depresívnej a manickej nálady.
Choroba má dva póly – na jednej strane je hlboká vlna depresie a na strane druhej vysoká vlna chorobne pozdvihnutej, manickej nálady.
Príčinu vzniku tejto choroby celkom presne nepoznáme. Ide o poruchu funkcie mozgových buniek v určitých oblastiach, ktoré súvisia s emotivitou. Predpokladá sa vplyv dedičnosti – zdedí sa vulnerabilita, čiže zraniteľnosť týchto centier na citové podnety, záťaže, hovoríme o dispozícii k afektívnej poruche. Aby sa táto zraniteľnosť prejavila v chorobnom stave, je nutné, aby sa zapojili ďalšie faktory, aby ju niečo spustilo – či už nejaké negatívne vplyvy vonkajšieho prostredia, telesné ochorenia, vplyv hormonálnych zmien, alebo užívanie návykových látok a pod. Dedičnosť ešte neznamená, že človek s dispozíciou musí nutne toto ochorenie dostať. Výskyt je 1 – 2 percentá chorých v celej populácii. Ide o závažné duševné ochorenie, vyžadujúce odbornú diagnostiku a liečbu.
Depresívna nálada – čo je to?
Pojem depresia je laickej verejnosti známy, ľudia ktorí sa cítia smutní a deprimovaní sami hovoria, že majú depresiu. Ide teda o smutnú a skleslú náladu, ktorá v pocitoch človeka jednoznačne prevláda nad dobrou, respektíve bežnou náladou (eutýmiou).
Človek, ktorý je smutný, bez nálady, sa cíti deprimovaný, má smutné myšlienky, je celý spomalený a nedarí sa mu ani v práci, ani v súkromnom živote. Často pociťuje úbytok energie, do ničoho sa nevie prinútiť, nič ho nevie pobaviť. Pociťuje chorobnú únavu a môže mať aj rôzne telesné poruchy (zníženie chuti do jedla, chudnutie, zníženie sexuálnej apetencie, bolesti hlavy, orgánové poruchy rôzneho typu), má závažné poruchy spánku. Tieto symptómy môžu mať rozličnú intenzitu. O depresívnej poruche hovoríme až vtedy ak takýto stav trvá viac ako dva týždne.
Depresia „všedného dňa“
Všeobecný psychologický jav, s ktorým sa už stretol zaiste každý. Smutná nálada väčšinou vyplýva z rôznych psychologicky zrozumiteľných príčin – z rôznych nepríjemných životných situácií, strát, nezdarov, sklamaní, vyskytuje sa aj pri prekonávaní nadmerného a dlhšie trvajúceho fyzického či psychického vypätia, stresu, či choroby. Nálada väčšiny ľudí nie je úplne vyrovnaná a kolíše v priebehu dňa, týždňa, ročných období...veselú a rozjarenú náladu môže striedať smútok a pocit prázdnoty. Nemožno podceňovať bioklimatické javy, ktoré pôsobia na ľudí, zvlášť tých, ktorí sú meteorosenzitívni. Hovorí sa napríklad o depresívnom počasí. Niektorí ľudia sú viac náchylnejší reagovať depresívne než iní, niekedy hovoríme, že ide o melancholický temperament človeka.
Depresívne poruchy – kedy ide o chorobu
Depresívna porucha spočiatku môže byť vyvolaná nejakým psychologickým podnetom, psychotraumou. Chorobnou sa stáva vtedy, keď trvá neprimerane dlho a svojou intenzitou narúša bežné fungovanie človeka v rodine a v spoločenskom živote. Problémom sa stáva, keď má charakter recidivujúcej poruchy, alebo sa stáva chronickou so skracovaním sa období bez smútku. Poznáme rôzne formy podľa toho aký iný prejav sprevádza chorobne smutnú náladu. Častým sprievodným symptómom je napríklad úzkosť, ale aj rôzne orgánové príznaky – bolesti, pálivá bolesť, zvieranie, tlak, nedostávanie sa vzduchu, zažívacie ťažkosti, urogenitálne príznaky, kožné prejavy atď. Niekedy sú prítomné sprievodné telesné pocity oveľa silnejšie, než samotné prežívanie smútku a choroba sa potom len s ťažkosťami identifikuje a správne lieči. Depresia ale na druhej strane zhoršuje priebeh už prítomných telesných ochorení. Chorý si svoju poruchu uvedomuje, trpí ňou, neverí v uzdravenie. Chorobne depresívna nálada môže prinášať takú mieru utrpenia a beznádeje, že reálne hrozí riziko samovraždy. Hlbokú depresívnu náladu môžu sprevádzať aj depresívne bludy a halucinácie. Napríklad chorí sa obviňujú, že spáchali veľké zlo, niekomu ublížili, kvôli nim sa deje niečo zlé a môžu aj počuť hlasy, ktoré ich z toho obviňujú.
Mánia – čo je to?
Manická porucha je chorobne podmienená nadmerne dobrá, veselá, povznesená a bezstarostná nálada. Nie je však takou príjemnou poruchou ako sa na prvý pohľad môže zdať. Všetkého veľa škodí a aj chorí s mániou sa pri stupňujúcej poruche postupne stávajú sociálne neúnosní, rušiví, obťažujúci, ich správanie býva často odbrzdené, majú tendenciu rozhadzovať peniaze, nezmyselne podnikať – môžu sa finančne zruinovať. Nepotrebujú odpočívať, spať, ženie ich vnútorný motor, ktorý sa nedá zastaviť. Rýchle hovoria. Často bývajú roztržití, nesústredení, dráždiví. Majú sklon k nadužívaniu alkoholu a drog, môžu byť sexuálne neviazaní. V ťažkých prípadoch sa objavujú psychotické príznaky – bludné myšlienky a presvedčenie. Chorí sú napríklad presvedčení o svojej mimoriadnosti, chvália sa, niekedy aj počujú hlasy, ktoré im oznamujú správy o ich výnimočnosti, predurčení, zvláštnych schopnostiach a podobne. Chorých trpiacich mániou je potrebné chrániť, liečiť, najlepšie hospitalizačne, aj pre ochranu ich bezpečnosti a osobnej dôstojnosti. Chorý si však vo vyjadrenej manickej nálade svoju poruchu neuvedomuje, myslí si, že liečbu nepotrebuje.
Hypománia
Je podobná chorobne veselá nálada, ale jej vyjadrenie je miernejšie a chorý má ešte náhľad, že ide o patologický stav a že sa potrebuje liečiť. Dôležitým kritériom odlíšenia hypománie od veselej nálady je to, či je táto nálada pre človeka typická, príznačná, alebo je to niečo nové. Na druhom póle je slabšie vyjadrená depresívna porucha – subdepresia.
Hypertýmna osobnosť
Ide o konštitučný typ veselého, žoviálneho človeka, s množstvom energie a nápadov, ktorého tempu málokto stačí. Niekedy upúta nadmerne hlasnou rečou a výraznou gestikuláciou, nezastaviteľným tokom reči. Nezriedka sa stáva takýto človek pre svoje okolie obťažujúcim, únavným.
Cyklotýmna osobnosť
U takejto osobnosti sa cyklicky striedajú obdobia veselej a smutnej nálady, so striedaním množstva energie, čo môže spôsobovať nemalé vzťahové problémy i problémy v profesionálnom živote.
Klinické obrazy a priebehové varianty BAP
Typické je striedanie fáz depresie, mánie a obdobia normálnej bežnej nálady. Cyklické výkyvy môžu mať svoju pravidelnosť, ale nemusia. Tento klasický obraz nie je tak častý. Striedať sa môžu viaceré fázy depresie s jednou fázou mánie, alebo depresie s hypomániou. Môže sa objaviť rýchle cyklovanie – ak v priebehu roka sa vystriedajú viac ako štyri epizódy výkyvov nálady. V živote chorého sa môžu objaviť obdobia, kedy sa polárne výkyvy nálady opakujú častejšie a kedy menej často.
Subtypy bipolárnej afektívnej poruchy
Sú postulované rôzne podtypy bipolárnej poruchy od I do VII. Klasické striedanie manickej a depresívnej nálady v pravidelných i menej pravidelných cykloch sa označuje ako BP I. Pri type BP II. sa striedajú depresívne fázy s hypomániou, depresia prevláda. Aj u pacientov, u ktorých sa objavujú iba depresívne fázy, môže ísť o bipolárnu poruchu, ak sa u nich objaví aspoň jedna epizóda hypománie. Jednotlivé podtypy sú charakterizované iným spôsobom kolísania nálady, inou genetikou, inak sa liečia.
Symptomatické poruchy s obrazom bipolárnej poruchy
Pri počiatočnej diagnostike, ktorá sa opiera najmä o dôkladné psychiatrické vyšetrenie s dôsledným zachytením anamnestických údajov, je potrebné vylúčiť ochorenia, ktoré sa bipolárnej poruche iba podobajú. Bývajú to tzv. symptomatické duševné poruchy, ktoré sú sprievodným obrazom buď nejakej telesnej choroby, alebo organického ochorenia mozgu.
Je preto nutné, aby bol pacient podrobený dôkladnému diferenciálne diagnostickému vyšetreniu, ktoré by malo odhaliť možnú základnú chorobu, ktorú sprevádza symptomatická afektívna porucha, čiže porucha nálady. Liečbou tejto základnej choroby sa potom lieči aj symptomatická duševná porucha, napríklad s obrazom BAP.
Liečba týchto porúch zahŕňa nefarmakologické prístupy, najmä však farmakologickú liečbu
Nefarmakologické prístupy (psychoterapia, režimové opatrenia, zmena životného štýlu, výživa etc.) majú všeobecnú platnosť a ich cieľom je redukovať mieru prežívania stresu a prílišných emocionálnych otrasov (či už negatívnych, alebo aj pozitívnych), posilňovať odolnosť voči stresu, ustáliť životný rytmus a odstraňovať podľa možností príčiny, ktoré vyvolávajú negatívne emócie a stres. Dôležitá je edukácia pacienta a jeho blízkych o chorobe a tiež vedenie k dôslednej abstinencii od návykových látok, ktorých zneužívanie môže byť spúšťačom fázy ochorenia, zvyšuje závažnosť klinických príznakov, ale aj priebeh choroby.
Biologická terapia zahŕňa elektrokonvulzívnu liečbu, fototerapiu, transkraiálnu magnetickú stimuláciu a iné menej známe postupy. Najúčinnejšia a s rýchlym nástupom úľavy od príznakov je elektrokonvulzívna liečba, používaná z vitálnych indikácií, u zvlášť ťažkých a na liečbu rezistentných stavov, alebo na žiadosť pacienta, ktorý už má pozitívnu skúsenosť s touto formou liečby. Samotná biologická liečba bez farmakologickej nebýva dostatočne dlho účinná, tieto prístupy sa kombinujú.
Farmakologická liečba je prepracovaná, neustále sa v ostatných desaťročiach vyvíja a zdokonaľuje, takže predstavuje pre pacienta účinnú pomoc. Liečba spočíva v podávaní tzv. tymostabilizátorov – čiže stabilizátorov nálady, ktoré majú aj profylaktický efekt. Najpoužívanejšími u nás a vo svete sú lítium, valproát, karbamazepín, lamotrigín. Niektoré subtypy BAP sú liečiteľné lepšie lítiom, iné iným tymostabilizátorom. Pri liečbe depresívnej fázy sa podávajú lieky odstraňujúce úzkosť (anxiolytiká), hypnotiká na zlepšenie spánku, nezriedka antipsychotiká (starší termín neuroleptiká), najmä tie najmodernejšie s nízkym výskytom nežiaducich účinkov. Pri výraznej depresii je nevyhnutné podávať po istý čas aj antidepresíva, ale iba tie u ktorých sa nepreukázal účinok podporujúci prešmyk do mánie. Pri ťažkej mánii, pri rýchlom cyklovaní, alebo rezistených stavoch je nutné niekedy kombinovať lítium s ďalším tymostabilizátorom a podávať vyššie dávky antipsychotík.
Profylaktická liečba je veľmi dôležitá, jej cieľom je zabrániť, aby sa nedostavovali ďalšie cyklické výkyvy nálady, teda aby mohol človek nerušene žiť a sociálne fungovať s vyrovnanou a primeranou náladou. Prispievajú teda nenavhraditeľne k udržaniu kvality života chorého.
Platia isté pravidlá, o ktorých by mali pacienti vedieť tak ako aj tí, ktorí sa s touto poruchou stretajú u svojich blízkych: liečba musí byť nastavená na čo možno najvyššie dávky, ktoré pacient toleruje, má trvať dostatočne dlho a má byť zvolená tak, aby zodpovedala charakteristike toho ktorého subtypu BAP. Liečbu indikuje a o pacienta sa stará špecialista, psychiater. Každú zmenu liečby má tak isto vykonať iba takto erudovaný špecialista. Ak pacient niektorý liek neznáša, pociťuje nepríjemné nežiaduce účinky, obáva sa ich podľa informácií z príbalového letáka, je potrebné sa s tým zdôveriť lekárovi. Na trhu je k dispozícii už veľké množstvo rôznych psychofarmák na liečbu BAP a je možné zvážiť zmenu – samozrejme toto indikuje psychiater. Profylaxia znamená aj to, že pacient liečbu bez konzultácie svojho lekára neprerušuje a berie lieky aj vtedy, keď už nepociťuje príznaky ochorenia a riadne funguje na svojej bežnej úrovni. Táto časť liečby je mimoriadne dôležitá! Svojvoľným prerušením, alebo ukončením liečby, znižovaním si dávok, vynechávaním dávok (napríklad z dôvodu plánovaného požitia alkoholu) sa chorý vystavuje riziku recidívy ochorenia a zvyšuje riziko rýchleho cyklovania.
Je dôležité vedieť, že BAP je liečiteľná, je možné udržať ju pod kontrolou a že základným predpokladom úspechu je dobrý terapeutický vzťah s psychiatrom, založený na dôvere.
Autor článku: časopis Bedeker zdravia