Čaplovič: Prevencia má byť kladivo na choroby, podmienky majú vytvoriť politici

Žiaden zákon neprikazuje ľuďom starať sa o svoje zdravie, ale je povinnosťou politikov, vytvoriť podmienky na to, aby zdravotná dostupnosť a možnosti prevencie boli kladivom na choroby. Myslí si podpredseda vlády SR pre vedomostnú spoločnosť, európske záležitosti, ľudské práva a menšiny Dušan Čaplovič, ktorý dnes viedol rokovanie Rady vlády SR pre seniorov a Rady vlády SR pre osoby so zdravotným postihnutím.

Ako ďalej informoval Čaplovičov hovorca Michal Kaliňák, z rokovania tiež vzišlo odporúčanie vypracovať návrh zákona o dlhodobej starostlivosti a upraviť Zákon o zdravotnej starostlivosti tak, že preventívne prehliadky vykonávané všeobecnými lekármi a uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia sa vo vekovej skupine občanov nad 70 rokov budú vykonávať raz ročne. Špecifické preventívne prehliadky u mužov vo veku nad 50 rokov sa podľa návrhu majú vykonávať taktiež raz ročne.

Podpredseda vlády na rokovaní označil za najzávažnejšie nedostatky v oblasti bezbariérovosti niektorých zdravotných zariadení či neumožnenie hospitalizácie občanov s ťažkým zdravotným postihnutím spolu so sprievodom nad 18 rokov. Za nedostatok považuje aj absenciu zariadení pre dlhodobú starostlivosť a nedostupnosť, prípadne ťažkú dostupnosť špecializovaných zariadení. Podľa jeho slov je potrebné vytvoriť register občanov so zdravotným postihnutím, zlepšiť prístup osôb so zdravotným postihnutím do zdravotníckych zariadení a napríklad vytvoriť centrá včasnej starostlivosti pre deti so zdravotným postihnutím vo veku do šiestich rokov.

Účastníci rokovania sa zhodli na potrebe zavedenia vyšetrení pacientov s ťažkým zdravotným postihnutím, so sťaženou komunikáciou u odborných lekárov bez hradenia poplatku na určitú hodinu. Účastníci dnešného stretnutia sa venovali aj otázke medzinárodného projektu Interlinks. Vicepremiér Čaplovič v tejto súvislosti uviedol, že potreba projektu vychádza zo spoločných čŕt demografického vývoja v európskych krajinách, zo štrukturálnych zmien v rodinnej inštitúcii, ale aj z dôsledného presadzovania práv sociálne citlivých jednotlivcov a skupín v oblasti podpory ich sociálneho začlenenia prostredníctvom služieb verejného záujmu. Aj na základe týchto faktorov sa problematika zdravotných systémov a dlhodobej starostlivosti stala od roku 2006 predmetom intenzívneho uplatňovania Otvorenej metódy koordinácie v európskom priestore. Tohto trojročného projektu sa zúčastňuje 16 vedeckovýskumných inštitúcií zo 14 európskych krajín. Výsledky práce na projekte sa postupne stanú pracovnými materiálmi poradných orgánov vlády SR.

Autor článku: TASR

Dátum zverejnenia: