Slovensko v zásobovanosti obyvateľstva pitnou vodou zaostáva za väčšinou štátov Európskej únie. Vyplýva to zo správy o vodnom hospodárstve v SR v roku 2008, ktorú dnes prerokuje vláda.
V uplynulom roku malo prístup k pitnej vode z verejných vodovodov 86 percent obyvateľov, čo predstavuje napriek rozširovaniu sietí verejných vodovodov a budovaniu nových prípojok v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierny pokles. Regionálne nerovnomerná je aj úroveň rozvoja verejných vodovodov. Najvyšší podiel zásobovaných obyvateľov je naďalej v Bratislavskom kraji. Za priemerom zaostáva rozvoj verejných vodovodov v Banskobystrickom, Košickom a Prešovskom kraji. Medzi najslabšie zásobované regióny pitnou vodou z vodovodu patria okresy Vranov nad Topľou, Sabinov, Bytča a Košice – okolie. Celková dĺžka vodovodného potrubia dosahovala na Slovensku vyše 27.000 km. Vlani stúpol na Slovensku počet ľudí, ktorí žijú v domoch pripojených na verejnú kanalizáciu, o vyše 42.000. Na kanalizáciu je tak napojených viac ako 3,1 milióna obyvateľov, čo prestavuje 58,9 percenta z celkového počtu. Správa však konštatuje, že rozvoj verejných kanalizácií zaostáva za rozvojom verejných vodovodov.
Kabinet sa bude zaoberať tiež informáciou o vývoji pohľadávok Sociálnej poisťovne (SP) voči zdravotníckym zariadeniam. Tie dlhovali ku koncu júna na neuhradenom poistnom 41,7 milióna eur (1,3 miliardy Sk). Dlh zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva predstavoval 26,9 milióna eur (810,4 milióna Sk). Voči transformovaným zdravotníckym zariadeniam evidovala SP pohľadávky vo výške 14,8 milióna eur (445,9 milióna Sk).
Na programe 173. schôdze je aj návrh nariadenia, ktorým sa ustanovuje rozsah priamej vyučovacej činnosti a priamej výchovnej činnosti pedagogických zamestnancov. Na jeho základe by mala vyučovacia hodina na školách trvať 40, 45 alebo 60 minút. Nariadenie okrem iného stanovuje i základný úväzok pedagogického zamestnanca.
Ministerstvo školstva predložilo na rokovanie správu o stave výskumu a vývoja v SR za roky 2003-2007, na základe ktorej mali výdavky do tejto oblasti stúpajúcu tendenciu, pričom v roku 2007 dosiahli 282,6 milióna eur (8,5 miliardy Sk), čo predstavuje 0,46 percenta hrubého domáceho produktu. Výskum a vývoj je z hľadiska objemu finančných prostriedkov poddimenzovaný. Priemer výdavkov krajín EÚ na túto oblasť predstavoval v roku 2007 1,83 HDP.
Autor článku: TASR