Deti a dysfunkčná rodina

Deti a dysfunkčná rodina
Zdroj: bigstockphoto.com

Podľahol syn tlaku vrstovníkov, stal sa závislým na drogách, obávaným vandalom? Znamená štíhlosť pre 35 kg vážiacu a 170 cm vysokú dcéru jediný zmysel života a každé malé pribratie vedie k pocitu, že nič nemá zmysel, ale anorexiu popiera? Kde sa stala chyba?

Rodina je základná biologicko-ekonomická-sociálna bunka spoločnosti. Pre svojich členov a spoločnosť plní viac funkcií. Medzi tieto funkcie zaraďujeme:

  • biologickú
  • emocionálnu
  • ochrannú
  • výchovnú
  • socializačnú
  • ekonomickú

Každá rodina je špecifická skupina, ktorá má vlastné „nepísané zákony a normy“. Plnenie funkcií a kvalita vytvorených vzťahov je variabilná. Podľa toho môžeme v rámci týchto rodín každú rodinu považovať za:

  • funkčnú
  • dysfunkčnú

Rodina funkčná napĺňa jednotlivé funkcie v takej miere, že nie je ohrozený bio-psycho-sociálny vývin dieťaťa. Rodina nefunkčná buď zlyháva v jednej funkcii, ktorá má však za následok to, že dieťa sa všestranne nerozvíja, alebo rodina zlyháva vo viacerých funkciách. Takéto rodiny môžeme považovať za dezintegrované alebo dysfunkčné.

Charakteristiky dysfunkčnej rodiny

Donucovacie praktiky a nutkavé jednanie

Používajú ho rodičia, ktorí sú stále zavalení prácou aj napriek skutočnosti, že k tomu nemajú žiadny logický dôvod.

Ide o spôsob, ktorým sa rodičia snažia dať svojmu životu a životu svojho dieťaťa pevný poriadok, alebo neutralizovať svoje nutkavé obavy, že sa niečo zlé prihodí, zanedbá a následky budú katastrofické. Problém vzniká zo skutočnosti, že nutkavo jednajúci rodičia „stratia nervy“ zakaždým, keď sa na danom poriadku niečo zmení.

Kriticizmus, perfekcionizmus

V patologickej forme, kde viera, že čokoľvek čo nie je perfektné, to nemá zmysel spôsobuje, že lepšie správanie, nápad, ktorý prichádza zo strany dieťaťa sa stávajú terčom poznámok zo strany rodičov. Dieťa sa v budúcnosti, pokiaľ si nemyslí, že daná cesta je tá najlepšia, do ničoho nepustí. Ak žiadnu „najvhodnejšiu cestu nenájde“ daný problém nerieši vôbec.

„Mal by si – Nemal by si“

Táto zákonnícka forma rodičovstva je extrémne nazývaná ako „autoritatívne rodičovstvo“.

Dieťa, ktoré vyrastá pod vplyvom príkazového správania, bez toho, aby poznalo dôvody, bude prirodzene vzdorovať proti tomu, čo mu je prikazované a kto mu to prikazuje. Táto forma rodičovstva je zodpovedná za najväčší výskyt negatívnych odchýlok v správaní dospelého dieťaťa.

„Nehovor“

Zásada, ktorá odráža snahu skryť rodinné tajomstvá. Rodičia ponúkajú deťom vyjadrenia typu: „O tom, čo sa deje doma s nikým nehovor“, „Naše problémy druhého nezaujímajú“, „Pamätaj na povesť rodiny“. Dôsledkom je, že dieťa si toto pravidlo osvojí natoľko, že ho prenesie na všetky svoje vzťahy v budúcnosti a ak sa aj vyskytne skutočne veľký problém, o ktorom dieťa chce hovoriť, radšej nehovorí, pretože sa naučí, že hovoriť nemá zmysel.

„Necíť“

Tomuto pravidlu učí rodič, ktorý nevie otvorene vyjadriť svoje city k dieťaťu a ani vo vnútri rodiny sa neumožňuje členom otvorene prejavovať vzájomnosť vzťahov. Dôvodom môže byť nedostatok citu rodiča, alebo citový chlad. Láska k dieťaťu je prezentovaná všeobecne (napr. „Vieme predsa, že sa máme radi, iba si to nehovoríme“). Citová otupenosť dieťaťa, strach z odmietnutia, zo vzťahov, chorobná izolovanosť v dospelosti, sú len zlomkom dôsledkov uvedenej zásady.

„Nedôveruj“

Pravidlo, ktorému učí workoholický otec, ktorý sľubuje, že sa s dieťaťom bude hrať, ale nemyslí to vážne, ale aj matka, ktorá je taká zaneprázdnená, že zabudne vyzdvihnúť dcéru zo školy. Dieťaťu je tak ukazované, že veriť niekomu vedie iba ku sklamaniu.

Dieťa vychovávané v takomto prostredí aj v budúcnosti predpokladá, že to, čo daná osoba hovorí, má málo spoločného s tým, čo si skutočne myslí.

„Tanec medzi vajcami“

Je názov pre systém fungovania, kde je jeden z rodičov náladový a nikto nevie, čo nepredvídateľné sa môže od neho očakávať. Ostatní členovia cítia povinnosť nielen sa tejto osobe prispôsobiť, ale za problémové správanie pociťujú aj zodpovednosť.

Dieťa, budúci perfekcionista, s malým sebavedomím, motivovaný strachom nesplní svoje možnosti, nebude spokojný so žiadnym, akokoľvek dobrým výkonom ani v škole, ani vo svojom budúcom živote.

„Kto nekričí, je poslušný“

Pravidlo, ktorému učia rodičia v rodinách , kde sa nikdy nezvyšuje hlas, kde sa nikdy neháda. Potlačený hnev však vytvára vysoký stupeň napätia a učí celému radu ústupových reakcií.

Dieťa sa v tomto type rodiny učí na problém nepýtať, pretože keby aj niečo nebolo v poriadku, všetci by to popreli.

Všetko v živote má svoju príčinu. Deti sa nestávajú drogovo závislými, promiskuitnými, vzdorujúcimi náhodou a nie je to ani žiadna nevyrieši teľná záhada. Bránia sa proti dysfunkčným vzťahom, nie proti zásadám. Ak dokážeme obnoviť fungujúce vzťahy, môžeme svoje deti ochrániť od všetkých druhov sebazničenia.

Autor článku: časopis Bedeker zdravia

Dátum zverejnenia: