Jednou z najčastejších príčin samovrážd v rámci Európskej únie sú úzkostné a afektívne depresívne poruchy. Napríklad v roku 2006 spáchalo v EÚ samovraždu takmer 59.000 ľudí. Pre porovnanie, dopravné nehody si vyžiadali približne 50.000 mŕtvych. V dôsledku samovraždy zomiera každých deväť minút jeden človek.
Aj preto sa už po druhý raz pripojí Slovensko k Európskemu dňu depresie, ktorý vyhlásila Európska asociácia pre depresiu (European Depression Association). Prvýkrát si tento deň pripomenuli v októbri 2004 štáty Belgicko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Španielsko a Veľká Británia a postupne sa pridávajú ďalšie európske štáty. Ako pre TASR uviedla hovorkyňa Fakultnej nemocnice L.Pasteura (FNLP) v Košiciach Jaroslava Oravcová, SR sa k tejto aktivite pripojila prvýkrát vlani a podporujú ju viaceré združenia a organizácie – Združenie prof. Matulaya, Liga za duševné zdravie, Združenie príbuzných a priateľov Radosť, Združenie Otvorme dvere, otvorme srdcia a Premeny.
„Napriek tomu, že sú psychické poruchy na Slovensku treťou najčastejšou príčinou invalidizácie, hneď za onkologickými a srdcovo-cievnymi ochoreniami, pozornosť, ktorá sa im venuje, či už zo strany odbornej alebo laickej verejnosti, tomu rozhodne nezodpovedá. Príčiny tejto situácie môžu byť rôzne - od neznalosti problematiky po určité bagatelizovanie problematiky duševného zdravia. Stále akoby prevládal názor, že psychické poruchy sú čímsi, čo je dôsledkom určitej slabosti človeka, nedostatočnej vôle a sily prekonávať problémy a neschopnosti vyrovnať sa s nimi," uviedla prednostka I. psychiatrickej kliniky FNLP a UPJŠ LF Eva Pálová.
Podľa nej je často za týmto postojom chýbanie aktuálnych poznatkov o príčinách a možnostiach liečby duševných porúch, ich prognóze a perspektíve znovu sa zaradiť do života. "Akoby sa pokrokové postoje a názory patriace k 21. storočiu psychiatrii vyhýbali, a to aj napriek tomu, že mnohé poznatky z oblasti psychických porúch sa dnes už opierajú o relevantné zistenia získané za pomoci počítačovej tomografie, magnetickej rezonancie, pozitrónovej emisnej tomografie, resp. jednofotónovej emisnej počítačovej tomografie a podobne,“ poznamenala Pálová, ktorá je zároveň aj koordinátorkou kampane Európsky deň depresie na Slovensku.
Niektoré postoje týkajúce sa problematiky duševných porúch podľa nej občas pripomínajú názory z dávnej minulosti, ktoré by už v dnešnej modernej dobe naozaj nemali mať miesto. „Mohli by tomu pomôcť, podobne ako v mnohých krajinách EÚ, rôzne edukačné a popularizačné kampane týkajúce sa problematiky duševného zdravia a duševných porúch, napríklad kampaň na zlepšenie poznatkov o depresii, kampaň na prevenciu samovrážd a podobne,“ dodala Pálová.
Údaje, ktoré zverejnila Svetová banka, poukazujú na to, že práve psychické poruchy sa stávajú stále väčším socioekonomickým bremenom pre každú spoločnosť, slovenskú nevynímajúc. Analýza dopadu jednotlivých ochorení poukazuje na to, že psychické poruchy zaujímajú v rámci všetkých ochorení popredné miesta.
„Vyhliadky a predpovede na rok 2020 sú ešte závažnejšie, Svetová banka predpokladá, že unipolárna depresia bude druhým najdrahším ochorením na svete,“ zdôraznila Pálová. Dodala však, že depresia je bežná porucha, ktorá postihne niekedy v živote zhruba každého piateho človeka. Je dobre liečiteľná a zvládnuteľná - avšak za podmienky, že sa správne diagnostikuje i lieči. Odhaduje sa, že depresia stojí krajiny EÚ zhruba 1% HDP, pritom údaje z EÚ poukazujú na fakt, že len tretina pacientov s depresiou bola v kontakte s odborníkom a väčšina pacientov nedostáva potrebnú liečbu. Údaje zo štatistiky hovoria, že za ostatných päť rokov vzrástol na Slovensku počet psychiatrických vyšetrení o zhruba pol milióna, pritom počet psychiatrov sa zmenil len minimálne.
Autor článku: TASR