Na znižovanie rastúcich nerovností v zdraví v čase finančnej krízy a efektívne investície do zdravia je zamerané týždňové stretnutie odborníkov z oblasti verejného zdravotníctva z krajín strednej a východnej Európy, pobaltských štátov a Balkánu, ktoré sa začalo dnes na pôde Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
"Ministri zdravotníctva v celej Európe sa oprávnene obávajú, že finančná kríza prináša so sebou riziko znižovania verejných financií v zdravotníctve, čo by mohlo mať negatívny vplyv na dostupnosť a kvalitu zdravotnej starostlivosti. Okrem toho rastúca nezamestnanosť spôsobuje, že viac ľudí sa môže ocitnúť na hranici chudoby, ktorá je rizikovým faktorom pre zhoršovanie zdravotného stavu populácie," uviedol minister zdravotníctva SR Richard Raši. Pre ochranu zdravia ľudí bude teda, zdôraznil minister, nevyhnutné, aby peniaze určené na zdravotníctvo boli investované rozumne. "Zdravotníctvo patrí na Slovensku medzi jeden z troch rezortov, ktorý bude mať v štátnom rozpočte na budúci rok viac prostriedkov, čiže na zdravotníctvo budeme mať v roku 2010 viac peňazí ako v roku 2009," dodal.
Ako uviedol predseda Globálnej komisie pre sociálne determinanty v zdraví Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Michael Marmot z Veľkej Británie, rovnosť by mala byť "srdcom" všetkých vládnych politík, ale osobitne zdravotníckej, pretože tá najviac ukazuje vyspelosť spoločnosti. Košice nie sú miestom stretnutia náhodne. Prítomní na ňom sú zástupcovia národných organizácií WHO, ktorá prostredníctvom svojej Kancelárie pre investície do zdravia a rozvoj so sídlom v Benátkach spolupracuje už dva roky s Košickým inštitútom pre spoločnosť a zdravie (KISH) ako centrom excelentnosti na analýzach sociálnych determinantov zdravia a nerovností v zdraví. Tie sa už s úspechom využívajú v praxi v Košickom kraji.
Ako informovali odborníci, najviac sú postihnuté po roku 1989 nerovnosťou v zdraví štáty bývalého Sovietskeho zväzu, Ukrajina, Rusko, ako aj pobaltské štáty, ďalej Bulharsko a Rumunsko. Dobrý štandard sa darí udržiavať Slovinsku, ale aj Slovensku, Poľsku či Maďarsku. Regionálne a národné štúdie ukázali, že medzi 53 krajinami európskeho regiónu WHO sú veľké rozdiely v priemernej dĺžke života. Napríklad riziko smrti muža vo veku od 20 do 64 rokov v krajinách EÚ je dva razy vyššie v štátoch V4 a trikrát vyššie v pobaltských krajinách než v pôvodnej európskej pätnástke. Rozdiely sú pritom nielen medzi krajinami, ale aj ich regiónmi. Výsledky výskumov na Slovensku hovoria napríklad o sedemročnom rozdiele v priemernej dĺžke života medzi obyvateľmi Bratislavy a Trebišova.
"Aby sme vedeli nerovnosti odstrániť, potrebujeme vedieť, kto je nimi zasiahnutý a aké faktory tam pôsobia. Jedna z našich posledných štúdií napríklad ukazuje, že život v rómskych osadách výrazne prispieva k regionálnym rozdielom v úmrtnosti dojčiat, ale nie k vyššej úmrtnosti ľudí vo veku 20 - 40 rokov. Takéto poznatky nám teda pomáhajú správne zacieliť investície do zdravotníctva," uviedla Andrea Madarasová Gecková z KISH. Pracovné stretnutie, prvé svojho druhu v Európe na danú tému, pripravila WHO a KISH v spolupráci s Lekárskou fakultou Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach.
Autor článku: TASR