Podľa posledných údajov Svetovej zdravotníckej organizácie spracovaných Národným centrom zdravotníckych informácií z roku 2005 je Slovensko v úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia (SCO) na jednom z najhorších miest v Európe. Pri miere štandardizovanej úmrtnosti 508/100 000 obyvateľov sú za nami sú len krajiny, ako je Rumunsko, Bulharsko a krajiny bývalého Sovietskeho zväzu. V 15 krajinách Európskej únie dosiahla úmrtnosť na tieto ochorenia priemernú hodnotu 221/100 000 obyvateľov.
Pri porovnaní zmien so susednými štátmi v 5-ročnej priemernej úmrtnosti v rokoch 1981-2005 malo Slovensko najnižšiu dynamiku poklesu.
Tento vývoj je jedným z najdôležitejších faktorov, kvôli ktorým je priemerná dĺžka života prežitého v zdraví u slovenských mužov aj žien o 10 rokov kratšia, ako je priemer v Eurozóne, do ktorej sme vstúpili 1. januára 2009.
Pre zníženie chorobnosti a úmrtnosti na choroby srdca a ciev sú dve základné stratégie, ktoré je potrebné uplatňovať súčasne.
1. Podpora zdravia a prevencia vzniku ochorení srdca a ciev.
2. Zlepšovanie dostupnosti a skvalitňovanie účinnej a progresívnej zdravotnej starostlivosti
Prvá stratégia má silný celospoločenský rozmer. Netýka sa pacientov, ale celej populácie. Úspechy v podobe zníženia výskytu SCO a úmrtnosti na ne sa dostavia až po viacerých rokoch. Na túto prácu sa koncentruje predovšetkým Národný program prevencie kardiovaskulárnych chorôb. Na bedrách kardiológov, ako praktizujúcich lekárov leží predovšetkým druhá stratégia, teda poskytovanie kvalitnej a efektívnej zdravotnej starostlivosti, ktorá dokazateľne predlžuje život aj zlepšuje jeho kvalitu. Každoročný Kongres SKS je miestom na prezentáciu výsledkov každodennej práce aj výskumu, priestorom na prezentáciu nových diagnostických a liečebných postupov, fórom na diskusiu a hľadanie riešení. Na tomto mieste vyberáme len niekoľko, podľa nás najdôležitejších štatistických údajov.
Akútne koronárne syndrómy sú skupinou chorobných stavov, ktoré bezprostredne ohrozujú život pacienta náhle vzniknutou poruchou prietoku krvi cez cievy zásobujúce srdcový sval. Register akútnych koronárnych syndrómov (SLOVAKS) vznikol z iniciatívy SKS za podpory a pomoci MZ a Národného centra zdravotníckych informácií. Umožňuje analyzovať letalitu, jej príčiny a medicínske postupy pri AKS na Slovensku, a tak poskytuje údaje potrebné pre účinné riadenie. Nemocničná letalita na infarkt myokardu (IM) klesá. V roku 1998 bola 12,1 %, v roku 2007 9,4% a v roku 2008 7.5%. Na tomto priaznivom vývoji sa do veľkej miery podieľa systematická edukačná činnosť SKS smerom k profesionálom aj k laickej verejnosti. Nemocničná letalita IM je v SR však stále vyššia, ako je európsky priemer, ktorý sa pohybuje okolo 5,3%. Ako ukázala analýza registra jednou z najdôležitejších príčin tohto rozdielu je dlhá doba od objavenia sa príznakov po privolania odbornej pomoci resp. príjem do nemocnice.
Zdroj. MUDr. Martin Studenčan, PhD. (mstudencan@vusch.sk)
Koronárne intervencie sú invazívne kardiologické výkony, ktorých cieľom je spriechodnenie koronárnej tepny, alebo odstránenie jej zúženia, a tým obnovenie/zlepšenie zásobovania srdcového svalu krvou. V roku 2006, 2007 a 2008 sa na Slovensku urobilo 10332, 11314 a 14801 katetrizácií srdca. Z toho bolo 3092(r. 2006), 3361(r. 2007) a 5575 (r.2008) perkutánnych koronárnych intervencií. V prepočte na milión obyvateľov sa v roku 2008 urobilo 2691 katetrizácií a 1032 perkutánnych koronárnych intervencií. Pre porovnanie, v ČR to bolo 56106 katetrizácii srdca v roku 2007, a 56387 v roku 2007 (5610 a 5638 na 1 milión obyvateľov). Z toho perkutánnych koronárnych intervencií - 21672 v roku 2007 a 22 172 v roku 2008. Rovnaká situácia je aj v intervenčnej v liečbe pacientov s akútnym infarktom myokardu. V rokoch 2006, 2007 a 2008 bolo vykonaných 988, 1333 a 2021 direktných koronárnych intervencií (183, 246 a 374 na 1 milión obyvateľov). V Českej republike vykonali v roku 2007 a 2008 6291 a 6617 direktných koronárnych intervencií u pacientov s akútnym infarktom myokardu. Aj keď sme zaznamenali dynamiku nárastu počtu výkonov, stále významne zaostávame za priemerom Európskej únie, ale aj za okolitými štátmi (Rakúsko, Maďarsko, Česko, Poľsko). Iniciatíva Európskej kardiologickej spoločnosti "Stent for Life" si stanovila za cieľ dosiahnuť v štátoch Európskej únie >600 direktných koronárnych intervencií na 1 milión obyvateľov u pacientov s akútnym infarktom myokardu. Aby sme sa mohli tomuto cieľu aspoň priblížiť, je potrebné minimálne zdvojnásobiť počty výkonov.
MUDr. Viliam Fridrich, PhD. (fridrich@nusch.sk)
Implantácie kardiostimulátorov, automatických defibrilátorov a resynchronizačných systémov. Úlohou kardiostimulátora je udržovať srdcovú činnosť pri život ohrozujúcich poruchách v dôsledku poklesu srdcovej frekvencie, teda počtu tepov za minútu. Úlohou implantovateľné defibrilátorov je vyslať elektrický výboj vo chvíli, keď je život pacienta ohrozený fibriláciou komôr, alebo inou závažnou komorovou poruchou rytmu. Resynchronizačné systémy zabezpečujú elektrickú podporu zlyhávajúceho srdca a súčasne plnia funkciu kardiostimulátora alebo automatického defibrilátora . V roku 2006 a 2007 sa v SR implantovalo na 1 milión obyvateľov 348 a 381 kardiostimulátorov. V r. 2008 to bolo 418 na 1 milión obyvateľov. Slovensko napriek vzostupu významne zaostáva za krajinami Európskej únie. Napríklad v ČR to v roku 2007 bolo 817, v roku 2008 až 840. Počet implantácií automatických defibrilátorov na milión obyvateľov sa v roku 2007 zvýšil na 67, z 33 implantovaných v roku 2006. V roku 2008 sme implantovali 94 prístrojov / 1milióny obyvateľov. Tu je zaostávanie výraznejšie ako v počtoch kardiostimulátorov. Pre porovnanie v Českej republike sa v roku 2007 implantovalo 123 prístrojov na 1 milión obyvateľov, v roku 2008 až 201/milión. Priemerný počet implantácií ICD sa v Európe v roku 2006(2007, 2008?) pohyboval okolo 80 výkonov na 1 milión obyvateľov.Resynchronizačné systémy sa implantujú na piatich pracoviskách v SR, z nich na 2 pracoviskách sú to iba resynchronizačné kardiostimulátory, na 4 aj resynchronizačné implantovateľné defibrilátory. V roku 2007 sa na Slovensku implantovalo spolu 15 systémov na 1 milón obyvetľov. V roku 2008 to bolo už 38/ 1 milión obyvateľov, avšak zaostávanie Slovenska v počtoch je významné. V susednej Českej republike sa v roku 2007 implantovalo 80 systémov na 1 milión obyvateľov, z nich 1/2 boli implantovateľné defibrilátory. V roku 2008 sa v ČR zvýšila frekvencia implantácií na 116/ milión.Pracoviská v Slovenskej republike majú kapacitu, technické aj personálne vybavenie, aby zvýšili frekvenciu implantácií na európsku úroveň.
Zdroj: prof. MUDr. Róbert Hatala, PhD (hatala@nusch.sk), MUDr. Gabriela Kaliská, PhD (kaliska@ssusch.sk)
Uvedené číselné údaje neodrážajú celkovú úroveň a „výkonnosť“ slovenskej kardiológie, čo je možné až so súčasnou analýzou personálnych, technických a finančných zdrojov. Ukazujú však stúpajúci kvalitatívny aj kvantitatívny trend, ale aj pretrvávajúce zaostávanie za krajinami vyspelej Európy.
Autor článku: doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., vedecká sekretárka SKS