Budúca inteligencia a zdravie dieťaťa závisí nielen od genetických predpokladov, ale vo veľkej miere ju môžeme ovplyvniť vhodnou výživou v prvých troch rokoch života.
Najnovšie výskumy ukázali, že deti, ktoré do troch rokov dostávali málo kvalitnú stravu, dosahovali v neskoršom období, medzi šiestym a desiatym rokom života horšie výsledky v škole a očividne zaostávali aj v celkovom telesnom a duševnom vývoji. Dôsledky nesprávneho stravovania sa u starších detí prejavili napríklad v poruche rastu, častých infekciách, málokrvnosti, obezite či v kazivosti zubov. V dospelosti môže chybná výživa v dojčenskom veku spôsobiť srdcovocievne ochorenia, cukrovku či osteoporózu.
Najmä materské mlieko
V prvých troch mesiacoch dostáva dieťa všetky živiny v správnom pomere v materskom mlieku. Je nielen potravinou, ale bezbranný detský organizmus, ktorý ešte nemá vyvinutý vlastný imunitný systém, chráni aj pred ochorením. Pre nemluvňa je tiež jediným vhodným zdrojom vápnika. Okrem toho pre vysoký obsah aminokyseliny tryptofánu v materskom mlieku, ktorý sa v mozgu mení na serotonín, dieťa zaspí rýchlejšie a spí dlhšie a tvrdšie. Zloženie materského mlieka sa mení, postupne sa v ňom zvyšuje obsah tuku a bielkovín, tak, aby to zodpovedalo potrebám vyvíjajúceho sa detského organizmu. Dojčiť by sme mali dieťa čo najdlhšie, aj do roka a viac, i keď u starších dojčiat tvorí materské mlieko len doplnok tuhej stravy. Ak matka z rozličných príčin nemôže dojčiť, dieťa všetky potrebné živiny dostane aj v kvalitnej umelej výžive. Dnes sa už vyrába tak, aby sa zložením čo najviac priblížila materskému mlieku, v kravskom mlieku sa napríklad znižuje obsah bielkovín a soli a pridávajú sa všetky potrebné vitamíny a minerály. Dojča do dvanástich mesiacov nesmie dostávať neupravené plnotučné kravské mlieko. Má príliš veľa bielkovín a soli, čo detské obličky nadmerne zaťažuje, má málo vitamínu D.
Málo vlákniny
Pre správny vývoj jednotlivých orgánov musí dieťa dostávať oveľa viac výživných látok ako dospelý. Potrebuje napríklad až trikrát viac bielkovín na stavbu a rast buniek a tkanív. Žalúdok a celý tráviaci trakt bábätka je však veľmi malý, a tak potrebné výživné látky musia byť koncentrované. Strava detí do troch rokov v žiadnom prípade nemôže byť zmenšenou kópiou stravy dospelých. Kým pre dospelých sú najvhodnejšie nízkotučné jedlá s vysokým obsahom vlákniny, batoľatá naopak tuk ako bohatý zdroj energie potrebujú, samozrejme nie každý, ale v podobe mliečnych výrobkov a kvalitných olejov. Balastné látky podávame batoľatám v minimálnom množstve. Nemajú žiadnu výživnú hodnotu a rýchlo zaplnia malý žalúdok. V nevyvinutom tráviacom systéme môže vláknina spôsobiť aj črevné problémy, nadúvanie a bolesti bruška. Tie možno zmierniť dodávaním probiotík. Niektoré špeciálne prípravky sú vhodné už pre bábätká od ukončeného 4. mesiaca. Potrebné minerály a vitamíny môžeme batoľatám dodávať dodávať aj v umelej mliečnej výžive obohatenej o výživné látky – zinok, železo, selén, meď, vitamín A, vitamín C a vitamín E.
Pozor na fastfood a éčka
Aspoň do troch rokov nedávame dieťaťu žiadne fastfoodové alebo vyprážané jedlá, zemiakové hranolčeky, lupienky, rozličné sladkosti, cukríky, zákusky, zmrzlinu, čokoládu či presladené limonády a bublinkové nápoje. Nielenže sú málo výživné, ale môžu u detí vyvolať aj alergickú reakciu. Nevhodné sú aj priemyselne spracované a rafinované potraviny. Niektoré prídavné látky, takzvané „éčka“ v potravinách prispievajú aj k neskorším poruchám správania – hyperaktivite. Najmä potravinové farbivo tartrazín - E 102, ktorým sa prifarbujú niektoré nápoje, môže vyvolať nepokoj, poruchy spánku, ekzém ba dokonca astmatický záchvat.
Najlepšia je kaša
V akom veku treba začať kombinovať mliečnu výživu s ďalšími potravinami? Uznávaný český odborník na výživu Petr Fořt odporúča začať s prikrmovaním detí neskôr, ako je bežne obvyklé, najskôr až od šiesteho mesiaca. Začneme s malými lyžičkami ovocnej šťavy, postupne pridávame riedke mliečne nepšeničné kaše a ovocné pyré. Vhodné sú aj hotové detské kaše, ktoré sa ľahko pripravujú a väčšinou sú obohatené o rôzne dôležité minerály a vitamíny. Dieťa kŕmime vždy lyžičkou. Až do roka všetky jedlá podávame v kašovitej konzistencii, najlepšie rozmixované. Začíname vždy len jedným druhom potravy a v malom množstve, jedlo nesolíme ani nesladíme. Zelenina je všeobecne vhodnejšia a menej alergizujúca ako ovocie. Zeleninu nedusíme, ale varíme, najlepšie na pare a uvarenú dôkladne rozmixujeme. Ovocné šťavy podávame len veľmi opatrne a nedosladzujeme. Najvhodnejšou obilninou do prvého roku a najmenej rizikovou z hľadiska možných alergií je ryža, pretože neobsahuje lepok. Mäso pridávame až po tom, čo dieťa bez problémov dokáže zjesť kašovitú zeleninu a ovocie. Od deviateho mesiaca môžeme do jedla primiešať aj natvrdo uvarený žĺtok. Bielok dávame dieťaťu až od ukončeného prvého roku. V období prikrmovania zvyknú mať deti najmä na začiatku problémy s trávením. Vtedy je vhodné podávať im probiotiká.
Nové jedlo po troške
Po dovŕšení jedného roka prechádza dieťa postupne na kompletnú pevnú stravu. Deťom ani po roku jedlo nesolíme a nesladíme, väčšinu stále mixujeme. Len postupne pridávame maličké kúsky mäsa, zeleniny, ovocia, chleba prípadne detské sušienky. Naďalej podávame mlieko, k tomu varenú zeleninu a mäkké ovocie – banány, melón, jablká (postrúhané), ovocné kompóty, aj zo sušeného ovocia, varené chudé mäso, tvaroh, žervé, chlieb a pečivo. Kým sa dieťa naučí žuť pevnú potravu nedávame mu tvrdú surovú zeleninu a ovocie, ani ovocie so semienkami a celé oriešky. Novú stravu dostáva dieťa spočiatku len po niekoľkých lyžičkách a až po obvyklej dávke mlieka alebo mliečnej kaše. Ak nový pokrm nevyvolá žiadnu alergickú reakciu a dieťa ho bez problémov prijme, na druhý deň mu môžeme časť jedla nahradiť touto novou stravou. Opäť počkáme na reakciu a až potom zaradíme nové jedlo do jedálnička. Nemiešame viacero nových druhov jedál, aby sme mohli hneď zistiť, či dieťa nie je na niektorú potravinu alergické.
Autor článku: časopis Moderná žena