Pri vážnych úrazoch detí rodičia často nevedia poskytnúť prvú pomoc. "Nemajú to ani odkiaľ vedieť, pretože na školách bola výučba prvej pomoci minimálna, mnohí neabsolvovali žiadny kurz prvej pomoci," uviedol pre TASR záchranár a lekár Daniel Csomor.
V princípe podľa neho platí, že ak sa vyskytne akútny stav, ktorý je zaťažujúci na psychiku každého z nás, rodičia sa špeciálne v tejto situácii správajú skôr afektívne ako racionálne. "Žiaľ to dieťaťu v ohrození života nepomôže," uviedol záchranár. Podľa Csomora sú afektívne reakcie rodičov podmienené nielen emocionálnym vzťahom k dieťaťu, ale aj nevedomosťou v oblasti poskytovania prvej pomoci. "Nevedomosť je to, čo brzdí všetkých ľudí, vrátane rodičov, na to, aby vykonali pár základných, v princípe veľmi jednoduchých, život zachraňujúcich úkonov," uviedol.
V súčasnosti sa z iniciatívy rodičov v dvadsiatich materských centrách na Slovensku môžu rodičia zúčastniť na kurzoch prvej pomoci a naučiť sa, ako teoreticky aj prakticky poskytnúť prvú pomoc malému dieťaťu. Miriam Vojtková z Únie materských centier uviedla, že materské centrá na základe požiadaviek a záujmu rodičov pri organizovaní špecializovaných kurzov a prednášok orientovaných na prvú pomoc práve malým deťom spolupracujú so záchranármi, Slovenským červeným krížom, odbornými lekármi či ošetrovateľmi.
Materské centrum Stonožka v Košiciach vydáva aj publikáciu s názvom Príručka bezpečnosti, ktorá zahŕňa tzv. Bezpečnostný preukaz dieťaťa. "Publikácia obsahuje základné princípy poskytovania prvej pomoci malým deťom. V Bezpečnostnom preukaze dieťaťa sú dôležité informácie o dieťati a jeho rodičoch, krvná skupina dieťaťa, alergie na lieky, prípadne diagnóza dieťaťa, telefónne kontakty na oboch rodičov," vysvetlila dobrovoľnícka koordinátorka projektu Prvá pomoc s rozvahou a úsmevom Beáta Bíleková z Materského centra Stonožka. Kartu môžu rodičia odovzdávať osobám, ktorým zverujú dieťa na určitý čas do opatery, starým rodičom, priateľom, v detských kútikoch, materských centrách a pod.
"Naučili sme sa veľa nesmierne dôležitých vecí, o ktorých sme si všetci mysleli, že ich vieme. Ale keď došlo na lámanie chleba a mali sme si to vyskúšať na figuríne, boli sme radi, že to nemusíme robiť naživo, navyše pod obrovským stresom," opísala svoje zážitky účastníčka kurzu v rodinnom centre Prešporkovo v Bratislave Katarína Králiková.
Prednášajúci záchranár v Prešporkove Csomor informoval, že rodičia sa najčastejšie pýtajú na rôzne situácie, ktoré už sami zažili, pričom ich zaujíma, či postupovali správne a pýtajú sa aj na jednotlivé témy. "Vysvetľujeme si nielen oživovanie v pravom slova zmysle, ale hovoríme aj o niektorých úrazoch ako je napríklad úraz elektrickým prúdom, popáleniny, pády," spresnil.
Podľa Vojtkovej je o kurzy prvej pomoci v materských centrách medzi rodičmi veľký záujem. "Absolvujú ho rodičia malých bábätiek, menších detí, ale aj budúci rodičia, niekedy príde samotná mamička alebo prídu rodičia v páre a máme aj prípady, keď prichádzajú na tento celodenný praktický výcvik rodičia aj opakovane.
Na kurzoch sa rodičia podľa záchranára naučia úkony, ktoré slúžia na bezprostrednú záchranu života u človeka, ktorý je ohrozený na živote, tzn. že má poruchu životných funkcií, poruchu vedomia, dýchania alebo poruchu krvného obehu. Takýto človek je bezprostredne ohrozený na živote a je odkázaný na laickú prvú pomoc. "Rodičia si po absolvovaní kurzu uvedomia, aké je dôležité nespanikáriť, nebáť sa poskytnúť prvú pomoc a zavolať záchrannú službu," dodala Vojtková.
Ak by bola napr. pri úraze poskytnutá prvá pomoc včas, podľa štatistík by až 80 percent ľudí nemuselo skončiť na anesteziologicko-resuscitačnom oddelení. "Človek bez kyslíka vydrží najviac tri minúty, ale pokiaľ príde záchranná služba môže uplynúť 5 až 7 minút, niekedy aj viac času," uzavrel záchranár.
Autor článku: TASR